Prvosienka ružová 'Grandiflora'

Podrobný popis

Prvosienka ružová 'Grandiflora' - naozaj krásny kultivar prvosienky, ktorý pochádza z vysokohorských, trvalo vlhkých stanovíšť strednej a južnej Ázie, kde rastie na brehoch potôčikov, v prameniskách a na podmáčaných lúkach s humóznou, jemne kamenitou pôdou. Kultivar 'Grandiflora' bol vybraný pre väčšie kvety a výraznejšie ružové sfarbenie, ktoré pôsobia čisto aj v tieni. Vytvára prízemnú ružicu mäkko kožovitých, podlhovasto lopatkovitých listov s jemne zubatým okrajom, spravidla 10–15 cm vysokú a 20–30 cm širokú. Listy sú na dotyk mäkké a po zime rýchlo obnovujú sviežu plochu, takže rastlina uzatvára okraje ciest aj brehové partie záhonu. Od marca do apríla vyrastajú stvoly 15–25 cm s okolíkom lievikovitých kvetov so žltkastým očkom, ktoré poskytujú raný nektár a peľ a často priťahujú včely a čmeliaky v teplejších poludňajších hodinách. Po odkvitnutí môže nasadiť drobné kapsuly so semenami a pri vhodných podmienkach sa jemne vysemeňuje, v záhrade sa však častejšie udržuje ako dlhoveký trs. Jemná ružová najlepšie vynikne v polotieni pri vode vedľa papradí, bohyšiek, nezábudkovcov, dlhov, ostric a jarných cibuľovín, prípadne v mozaike s nižšími prvosienkami.

Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište s ranným alebo neskorým slnkom, prípadne polotieň, najmä v teplejších oblastiach SR. Rastline prospieva závetrie a dobré prúdenie vzduchu, aby listy po daždi rýchlo osychali. Pôda sa osvedčuje humózna, ale výrazne priepustná, so štrkom alebo hrubým pieskom as reakciou približne pH 6,5–7,8, často s podielom vápenca. Zálievka má byť pravidelná v čase zakoreňovania a počas suchých periód, voda však nemá stáť pri krčku. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, pri letnej výsadbe je dôležitá stabilná vlhkosť bez premokrenia. Rozostupy sa volia 20–25 cm, čo zodpovedá približne 12–15 rastlinám na m². Prihnojenie býva mierne, skôr na jar, aby ružice zostali kompaktné. Po odkvitnutí sa odstraňujú odkvitnuté stonky a staré listy. V nádobách sa používa minerálnejší substrát s drenážnou vrstvou a občasné presadenie alebo delenie trsov po odkvitnutí každé 3–4 roky. Najčastejším problémom je zimné premokrenie a hniloba krčku, preto pomáha vyvýšené stanovište, štrkový mulč a pri nádobách zimné umiestnenie pod presah strechy. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné zhruba do -34 ° C, mladé výsadby môže chrániť ľahký kryt proti striedaniu mrazu a obľavy. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci, vošky alebo lalokonosec, pri dlhodobom vlhku tiež múčna. V lete pri vyšších teplotách ocenia polotieň a rovnomernú, miernu vlahu. Pri nádobách je výhodou možnosť presťahovania pod strechu v zime, kedy prebytočný dážď najviac škodí.

Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026