Prvosienka japonská 'Miller's Crimson' - Primula japonica 'Miller's Crimson'
Kód: 2479.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Prvosienka japonská 'Miller's Crimson' - trsnatá trvalka z vlhších horských lesov a brehov potokov vo východnej Ázii, v kultúre je známa ako „japonská prvosienka“ a radí sa medzi poschodové, tzv. candelabra prvosienky. Kultivar 'Miller's Crimson' vyniká sýto karmínovým sfarbením a typickým usporiadaním kvetov v praslenách, často v 4-6 poschodiach nad sebou. V čase kvetu dorastá obvykle 40–60 cm, listová ružica máva okolo 15–20 cm a trs sa postupne rozširuje na 30–45 cm. Listy sú zelené, vráskavé a mäkko kožovité, po sezóne väčšinou zaťahuje a na jar spoľahlivo obráža. Kvety sa otvárajú postupne podľa teploty od mája do júna, niekedy až do júla. Sú lievikovité so svetlejším očkom a na vlhkých stanovištiach bývajú navštevované skorými opeľovačmi. Rastlina sa uplatní v skupinách pri jazierku, v polotienistých partiách záhrady, v dažďovej záhrade a tiež vo väčších miskách, kde poschodové kvetenstvo vystúpi nad okraj. V kompozícii sa osvedčuje susedstvo papradí, bohyšiek, nezábudkovcov, dlhov, ďalších prvosienok v jemnejších tónoch a jarných cibuľovín.
Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište s ranným alebo neskorým slnkom, prípadne polotieň, najmä v teplejších oblastiach SR. Rastline prospieva závetrie a dobré prúdenie vzduchu, aby listy po daždi rýchlo osychali. Pôda sa osvedčuje humózna, ale výrazne priepustná, so štrkom alebo hrubým pieskom as reakciou približne pH 6,5–7,8, často s podielom vápenca. Zálievka má byť pravidelná v čase zakoreňovania a počas suchých periód, voda však nemá stáť pri krčku. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, pri letnej výsadbe je dôležitá stabilná vlhkosť bez premokrenia. Rozostupy sa volia 20–25 cm, čo zodpovedá približne 12–15 rastlinám na m². Prihnojenie býva mierne, skôr na jar, aby ružice zostali kompaktné. Po odkvitnutí sa odstraňujú odkvitnuté stonky a staré listy. V nádobách sa používa minerálnejší substrát s drenážnou vrstvou a občasné presadenie alebo delenie trsov po odkvitnutí každé 3–4 roky. Najčastejším problémom je zimné premokrenie a hniloba krčku, preto pomáha vyvýšené stanovište, štrkový mulč a pri nádobách zimné umiestnenie pod presah strechy. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné zhruba do -34 ° C, mladé výsadby môže chrániť ľahký kryt proti striedaniu mrazu a obľavy. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci, vošky alebo lalokonosec, pri dlhodobom vlhku tiež múčna. V lete pri vyšších teplotách ocenia polotieň a rovnomernú, miernu vlahu. Pri nádobách je výhodou možnosť presťahovania pod strechu v zime, kedy prebytočný dážď najviac škodí.
Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
