Prvosienka hlavatá - Primula capitata subsp. mooreana Primula capitata ssp.moreana

Podrobný popis

Prvosienka hlavatá - pochádza z juhovýchodného Tibetu a priľahlých častí Himalájí, kde osídľuje vlhké lúky, prameniská a okraje potokov v chladnej horskej klíme. V záhrade vytvára nízku prízemnú ružicu podlhovastých až kopijovitých listov. Listy bývajú svetlo až šedozelené a na rube často jemne belavo srienisté, podobný striebristý povlak sa môže objaviť aj na stvoloch. Od júla do septembra vyrastajú 0,20-0,35 m vysoké stvoly nesúce husté, mierne sploštené hlávky kvetov s priemerom zhruba 4-6 cm. Jednotlivé kvety sú trubkovité, v sýto fialových až modrofialových tónoch, často so svetlejším okom. Trs sa v dobrých podmienkach rozrastá približne na 0,20 – 0,30 m do šírky a pôsobí kompaktne aj medzi vyššími letnými trvalkami. Kvety lákajú opeľovače v období, keď jarné prvosienky už odkvitli. V kompozícii sa uplatní pri vode, v tienistejšej skalke av nádobách, kde vynikne kontrast tmavých kvetov a svetlých stvolov. Dobre sa kombinuje s papradinami, bohyškami, čechravami, dlhmi a s jemnými ostricami.

Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište s ranným alebo neskorým slnkom, prípadne polotieň, najmä v teplejších oblastiach SR. Rastline prospieva závetrie a dobré prúdenie vzduchu, aby listy po daždi rýchlo osychali. Pôda sa osvedčuje humózna, ale výrazne priepustná, so štrkom alebo hrubým pieskom as reakciou približne pH 6,5–7,8, často s podielom vápenca. Zálievka má byť pravidelná v čase zakoreňovania a počas suchých periód, voda však nemá stáť pri krčku. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, pri letnej výsadbe je dôležitá stabilná vlhkosť bez premokrenia. Rozostupy sa volia 20–25 cm, čo zodpovedá približne 12–15 rastlinám na m². Prihnojenie býva mierne, skôr na jar, aby ružice zostali kompaktné. Po odkvitnutí sa odstraňujú odkvitnuté stonky a staré listy. V nádobách sa používa minerálnejší substrát s drenážnou vrstvou a občasné presadenie alebo delenie trsov po odkvitnutí každé 3–4 roky. Najčastejším problémom je zimné premokrenie a hniloba krčku, preto pomáha vyvýšené stanovište, štrkový mulč a pri nádobách zimné umiestnenie pod presah strechy. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné zhruba do -34 ° C, mladé výsadby môže chrániť ľahký kryt proti striedaniu mrazu a obľavy. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci, vošky alebo lalokonosec, pri dlhodobom vlhku tiež múčna. V lete pri vyšších teplotách ocenia polotieň a rovnomernú, miernu vlahu. Pri nádobách je výhodou možnosť presťahovania pod strechu v zime, kedy prebytočný dážď najviac škodí.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.02. 2025