Prvosienka pýrovitá - Primula pubescens

Podrobný popis

Prvosienka pýrovitá - botanicky Primula × pubescens, patrí do skupiny takzvaných záhradných aurikúl. Ide o kríženca alpských druhov Primula auricula a Primula hirsuta, prirodzene aj záhradne vznikajúceho v horských polohách Álp, v botanickej literatúre popísaného už v roku 1806. Rastlina tvorí prízemnú ružicu kožovitých, obvajcovitých až kopisťovitých listov, často s jemným. Na jar, najčastejšie v apríli a máji, vyrastajú krátke pevné stvoly s okolíkmi 5-15 kvetov. Farby sú premenlivé od žltej cez červené a fialové odtiene po kombinácie s kontrastným svetlým očkom, pri časti rastlín aj s ľahkou vôňou. Dospelý trs obvykle dosahuje 15–20 cm na výšku aj šírku. Kvety poskytujú skorý zdroj nektáru a peľu pre jarné opeľovače. V záhradných kompozíciách pôsobí presvedčivo medzi kameňmi, v korytoch a na okrajoch záhonov, kde dobre ladí s lomikameňmi, netraskami, nízkymi rozchodníkmi alebo tieňomilnejšími dlhlužami v polotieni.

Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište s ranným alebo neskorým slnkom, prípadne polotieň, najmä v teplejších oblastiach SR. Rastline prospieva závetrie a dobré prúdenie vzduchu, aby listy po daždi rýchlo osychali. Pôda sa osvedčuje humózna, ale výrazne priepustná, so štrkom alebo hrubým pieskom as reakciou približne pH 6,5–7,8, často s podielom vápenca. Zálievka má byť pravidelná v čase zakoreňovania a počas suchých periód, voda však nemá stáť pri krčku. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, pri letnej výsadbe je dôležitá stabilná vlhkosť bez premokrenia. Rozostupy sa volia 20–25 cm, čo zodpovedá približne 12–15 rastlinám na m². Prihnojenie býva mierne, skôr na jar, aby ružice zostali kompaktné. Po odkvitnutí sa odstraňujú odkvitnuté stonky a staré listy. V nádobách sa používa minerálnejší substrát s drenážnou vrstvou a občasné presadenie alebo delenie trsov po odkvitnutí každé 3–4 roky. Najčastejším problémom je zimné premokrenie a hniloba krčku, preto pomáha vyvýšené stanovište, štrkový mulč a pri nádobách zimné umiestnenie pod presah strechy. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné zhruba do -34 ° C, mladé výsadby môže chrániť ľahký kryt proti striedaniu mrazu a obľavy. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci, vošky alebo lalokonosec, pri dlhodobom vlhku tiež múčna. V lete pri vyšších teplotách ocenia polotieň a rovnomernú, miernu vlahu. Pri nádobách je výhodou možnosť presťahovania pod strechu v zime, kedy prebytočný dážď najviac škodí.

Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026