Prvosienka holá - Primula auricula
Kód: 2468.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Prvosienka holá - vytrvalá skalnička pôvodom z vápnitých alpínskych svahov a skál strednej Európy, kde rastie v chladnejšom, dobre prevzdušnenom prostredí s rýchlym odtokom vody. Patrí do rodu prvoseniek cenených na skoré kvitnutie. V záhrade vytvára prízemnú, stále zelenú ružicu kožovitých, často jemne srienistých listov, obvykle 10–20 cm vysokú a 15–25 cm širokú. Listy sú oblé až lopatkovité, s celokrajným okrajom a pevnou textúrou, preto rastlina pôsobí upravene aj v zime. V apríli a máji vyrastajú pevné stonky nesúce okolík niekoľkých lievikovitých kvetov, spravidla v čisto žltej farbe, na výške 15–25 cm. Kvety bývajú vyhľadávané skorými opeľovačmi. Druh sa uplatní v alpínoch, na suchých múrikoch, v štrkových záhonoch aj v miskách, kde listy pôsobia ako zelený vankúš a kvety pridajú mäkké jarné svetlo. V kompozíciách ladí s lomikameňmi, taricami, materinou dúškami, netraskami a jemnými kostravami. U citlivých osôb môže šťava z listov vyvolať kontaktné podráždenie kože. V záhradách sa často kombinuje s jarnými cibuľovinami nízkeho vzrastu, aby sa obdobie efektu predĺžilo.
Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište s ranným alebo neskorým slnkom, prípadne polotieň, najmä v teplejších oblastiach SR. Rastline prospieva závetrie a dobré prúdenie vzduchu, aby listy po daždi rýchlo osychali. Pôda sa osvedčuje humózna, ale výrazne priepustná, so štrkom alebo hrubým pieskom as reakciou približne pH 6,5–7,8, často s podielom vápenca. Zálievka má byť pravidelná v čase zakoreňovania a počas suchých periód, voda však nemá stáť pri krčku. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, pri letnej výsadbe je dôležitá stabilná vlhkosť bez premokrenia. Rozostupy sa volia 20–25 cm, čo zodpovedá približne 12–15 rastlinám na m². Prihnojenie býva mierne, skôr na jar, aby ružice zostali kompaktné. Po odkvitnutí sa odstraňujú odkvitnuté stonky a staré listy. V nádobách sa používa minerálnejší substrát s drenážnou vrstvou a občasné presadenie alebo delenie trsov po odkvitnutí každé 3–4 roky. Najčastejším problémom je zimné premokrenie a hniloba krčku, preto pomáha vyvýšené stanovište, štrkový mulč a pri nádobách zimné umiestnenie pod presah strechy. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné zhruba do -34 ° C, mladé výsadby môže chrániť ľahký kryt proti striedaniu mrazu a obľavy. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci, vošky alebo lalokonosec, pri dlhodobom vlhku tiež múčna. V lete pri vyšších teplotách ocenia polotieň a rovnomernú, miernu vlahu. Pri nádobách je výhodou možnosť presťahovania pod strechu v zime, kedy prebytočný dážď najviac škodí.
Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
