Poniklec albánsky 'Lutea' - Pulsatilla albana 'Lutea'
Kód: 125436.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Poniklec albánsky 'Lutea' - žlto kvitnúca forma druhu pôvodom z oblasti Kaukazu až severozápadného Iránu. V prírode rastie na slnečných kamenistých svahoch, sutinách a horských lúkach vo vyšších polohách, často na vápenitých podkladoch. Patrí do čeľade iskerníkovitých a vytvára trsnaté ružice jemne perenosečných listov porastených hodvábnymi chlpmi, ktoré chránia pučiace pletivá v chladných nociach. V apríli a máji vyrastajú krátke, pevné stvoly a na ich konci sa otvárajú jednotlivé, mierne previsnuté zvonkovité kvety v krémovo až svetlo žltom tóne, obvykle 3–5 cm široké. V chladnejších polohách kvitnutia často prechádza do júna. Po odkvitnutí sa vyvíja nápadné striebristé súplodie nažiek s dlhými chlpmi, ktoré zostáva dekoratívne aj počas leta. Dospelý trs sa v záhradách najčastejšie pohybuje okolo 15 – 25 cm na výšku a 25 – 35 cm na šírku, po odkvitnutí môžu stvoly mierne povytiahnuť. Kvety poskytujú skorý peľ aj nektár pre včely a čmeliakov. Jemne žltá farba je prirodzenou alternatívou k častejším fialovým koniklecom. Rastlina sa uplatní v štrkových záhonoch, na suchých múrikoch aj v korytoch a nádobách, kde ladí s taričkami, lomikameňmi, nízkymi kostravami, netraskami a jarnými cibuľovinami.
Pestovanie: Preferuje plné slnko, prípadne ľahký polotieň v teplom a vzdušnom mieste. Kľúčová je veľmi priepustná pôda s prímesou piesku alebo štrku a dobrou drenážou, aby v zime nezostávala mokrá. Vhodná je skôr chudobnejšia zem s prídavkom vápenca, orientačne pH 6,5–8,0, a povrchový štrkový mulč, ktorý udržuje krčok suchý. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, neskôr rastlina lepšie znáša krátkodobý prísušok ako premokrenie. Hnojenie sa drží mierne, vhodnejšia je tenká vrstva kompostu na jar alebo slabšia dávka pomaly pôsobiacich hnojív, výrazné prehnojenie skracuje životnosť trsu. Koniklece všeobecne zle znášajú rušenie koreňov, preto sa u starších trsov dáva prednosť ponechanie na mieste a množenie výsevom čerstvého osiva. Po zime sa obvykle odstránia zasychajúce listy, aby nové olistenie rýchlo vyniklo. Rastliny sú v záhradnej pôde mrazuvzdorné približne do -28 °C. V nádobách pomáha závetrie, drenážna vrstva a obmedzenie zimného premokrenia substrátu. Rastlinné šťavy môžu pri manipulácii dráždiť citlivú pokožku, vhodné sú rukavice. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci na mladých listoch, v ťažkých pôdach hrozí hniloba krčku. Rozostupy sa volia zhruba 25–30 cm, čo zodpovedá približne 9–12 rastlinám na m². Výsadba rastlín v kontajneri prebieha najčastejšie od marca do októbra.
Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
