Pomarančovník horký 'Canaliculata'

Podrobný popis

Pomarančovník horký 'Canaliculata' - známy tiež ako ryhovaný horký pomaranč, patrí medzi historické odrody pestované v Toskánsku už od 16. storočia a cenené v oranžériách európskych šľachtických záhrad. V našich podmienkach rastie ako stredne vzrastný stromček v nádobe, obvykle do 1,5 – 2 m výšky a asi 1 – 1,5 m šírky, s hustou, dobre vetvenou korunou a tmavo zelenými, kožovitými, mierne vrúbkovanými listami. Vetvy nesú len krátke tŕne. Veľké biele kvety so silnou, sladko citrusovou vôňou sa objavujú hlavne od marca do júna, pri vhodných podmienkach môžu remontovať aj počas leta a lákajú včely aj ďalší opeľujúci hmyz. Z kvetov sa vyvíjajú stredne veľké, ľahko sploštené až nepravidelne oválne plody so silnou, hrubou a hlboko ryhovanou šupkou, ktorá dozrieva do sýto žltooranžových až oranžových odtieňov. Dužina je šťavnatá, výrazne horkokyslá, nevhodná na bežnú konzumáciu v čerstvom stave, ale veľmi cenená na výrobu marmelád, kandizovanej kôry, horkých aperitívov, likérov a aromatických limonád. Z listov, nezrelých plodov i kvetov sa získavajú silice využívané v parfumérii aj potravinárstve. Plody a kôra obsahujú vitamín C a flavonoidy, napríklad naringin a hesperidín, preto sa používajú aj v bylinných čajoch a doplnkoch zameraných na podporu prirodzenej obranyschopnosti a trávenia. Odroda je samosprašná a na vytvorenie plodov nevyžaduje iný opeľovač, vyššiu násadu prináša pobyt rastliny vonku v čase kvetu. V kompozícii vynikne ako solitéra v terakotovom kontajneri, v kombinácii s levanduľami, rozmarínom alebo trsnatými trávami, ktoré podčiarkujú štruktúru plodov a stálezelenú korunu.

Pestovanie: Pomarančovníky prospievajú na veľmi svetlom mieste v teplom závetrí, kde koruna bez prievanu dobre vyzrieva a plody sa vyfarbujú. Substrát má byť vzdušný a rýchlo odvodnený, s pH 6,0-6,5 as vyšším podielom draslíka pre vyrovnanú chuť. Osvedčuje sa zmes pre citrusy alebo vlastný mix zhruba zo 40 % jemnej rašeliny či kokosovej drviny, 30 % vyzretého kompostu a 30 % minerálnej zložky na odvodnenie, napríklad perlitu, pemzy alebo hrubého kremičitého piesku frakcie 2–4 mm. Zálievka prebieha rovnomerne, medzi jednotlivými dávkami mierne preschnutie povrchu, trvalé premokrenie zvyšuje riziko fytoftory („vodné plesne“). Od jari do konca leta sa používa hnojivo pre citrusy, v máji a júni sa odporúča zvýšený podiel draslíka a priebežné doplňovanie mikroprvkov, najmä železa, mangánu a zinku. Rez nasleduje po zbere, odstraňujú sa prekrížené a zahusťujúce výhony a udržuje sa svetlý stred koruny. V nádobách s objemom 30–50 litrov sa vytvára stabilná násada, presadenie po zhruba dvoch rokoch do o niečo väčšej nádoby podporuje vitalitu koreňov. Pred prvými mrazíkmi nasleduje presun do svetlej chodby alebo zimnej záhrady s teplotou 5–10 °C, kde sa obmedzuje zálievka a udržuje sa dobrá cirkulácia vzduchu. Prezimovanie sa osvedčuje pri okne vo svetlej garáži s denným svetlom, na studenej verande alebo v nevykurovanom skleníku s temperáciou nad 0 °C. Pomarančovníky sú samosprašné, avšak pri opakovanom kvitnutí v byte môže mierne zavibrovanie vetiev či prirodzený pohyb vzduchu zlepšiť násadu.

Autor: Kristýna | Revízia: 18.11. 2025

Viac na: Návod na pestovanie citrusov