Pomarančovník 'Sikeri'

Podrobný popis

Pomarančovník 'Sikeri' - odroda pomarančovníka sladkého zo skupiny tzv. cukrových pomarančov, kam patrí aj Meski či Succari. Tieto odrody sa tradične pestujú v severnej Afrike a západnom Stredomorí, kde sú cenené pre veľmi sladkú, nízkokyslú chuť plodov. 'Sikeri' vytvára stredne silne rastúci stromček s guľovitou až mierne sploštenou korunou, v nádobe obvykle dorastajúcej asi 2–2,5 m na výšku a okolo 1,5–2 m na šírku podľa rezu. Vetvy nesú lesklé, kožovité, tmavo zelené listy podlhovasto vajcovitého tvaru a na mladom dreve sa objavujú krátke tŕne. V máji a júni rozkvitajú biele kvety o veľkosti 2–3 cm, usporiadané jednotlivo alebo v menších zväzokoch, s typickou intenzívnou citrusovou vôňou. V teplejšom prostredí sa môže objaviť aj druhá, slabšia vlna kvitnutia koncom leta. Plody sú guľovité až mierne sploštené, priemerne 6–8 cm veľké, s tenkou oranžovou šupkou a svetlo oranžovou, veľmi šťavnatou dužninou. Chuť je výrazne sladká s minimálnou kyslosťou, preto býva odroda označovaná ako „cukrový pomaranč“ a je vhodná pre deti aj tých, ktorí horšie znášajú kyslé ovocie. V podmienkach Stredomoria dozrievajú plody od októbra do decembra, pri pestovaní v nádobách v strednej Európe obvykle prechádzajú do zrelosti v zime, približne od decembra do februára. Plody sa používajú predovšetkým na priamu konzumáciu, lisovanie štiav a do dezertov, sú zdrojom vitamínu C a ďalších antioxidantov.

Pestovanie: Pomarančovníky prospievajú na veľmi svetlom mieste v teplom závetrí, kde koruna bez prievanu dobre vyzrieva a plody sa vyfarbujú. Substrát má byť vzdušný a rýchlo odvodnený, s pH 6,0-6,5 as vyšším podielom draslíka pre vyrovnanú chuť. Osvedčuje sa zmes pre citrusy alebo vlastný mix zhruba zo 40 % jemnej rašeliny či kokosovej drviny, 30 % vyzretého kompostu a 30 % minerálnej zložky na odvodnenie, napríklad perlitu, pemzy alebo hrubého kremičitého piesku frakcie 2–4 mm. Zálievka prebieha rovnomerne, medzi jednotlivými dávkami mierne preschnutie povrchu, trvalé premokrenie zvyšuje riziko fytoftory („vodné plesne“). Od jari do konca leta sa používa hnojivo pre citrusy, v máji a júni sa odporúča zvýšený podiel draslíka a priebežné doplňovanie mikroprvkov, najmä železa, mangánu a zinku. Rez nasleduje po zbere, odstraňujú sa prekrížené a zahusťujúce výhony a udržuje sa svetlý stred koruny. V nádobách s objemom 30–50 litrov sa vytvára stabilná násada, presadenie po zhruba dvoch rokoch do o niečo väčšej nádoby podporuje vitalitu koreňov. Pred prvými mrazíkmi nasleduje presun do svetlej chodby alebo zimnej záhrady s teplotou 5–10 °C, kde sa obmedzuje zálievka a udržuje sa dobrá cirkulácia vzduchu. Prezimovanie sa osvedčuje pri okne vo svetlej garáži s denným svetlom, na studenej verande alebo v nevykurovanom skleníku s temperáciou nad 0 °C. Pomarančovníky sú samosprašné, avšak pri opakovanom kvitnutí v byte môže mierne zavibrovanie vetiev či prirodzený pohyb vzduchu zlepšiť násadu.

Autor: Kristýna | Revízia: 26.11. 2025

Viac na: Návod na pestovanie citrusov