Pomarančovník 'Moro'

Podrobný popis

Pomarančovník 'Moro' - patrí medzi krvavé pomaranče, ktorých dužina sa pri chladnejších nociach sfarbuje do odtieňov rubínu a vína vplyvom antokyanov. Odroda vznikla ako pupenová mutácia staršieho kultivaru 'Sanguinello Moscata' v oblasti Lentini na Sicílii na začiatku 19. storočia a dnes patrí k najrozšírenejším krvavým pomarančom. V nádobách v našich podmienkach dorastá okolo 1,5-2 m do výšky a približne 1-1,5 m do šírky, s kompaktnou, mierne guľovitou korunou. Listy sú vždyzelené, kožovité, eliptické, lesklo zelené a po premnutí príjemne aromatické. Kvitnutie prebieha prevažne od marca do apríla, kedy sa na koncoch výhonov objavujú biele, hviezdicovité kvety v menších chocholíkoch, silne vonné a atraktívne pre opeľovače. Plody sa tvoria v zhlukoch, sú menšie až stredne veľké, približne 4,5–8 cm, s oranžovou šupkou často ľahko červenkasto prefarbenou na oslnenej strane. Dužina je šťavnatá, jemná, od oranžovočervenej po temne purpurovú, chuť sladkokyslá s výraznými tónmi malín, čerešní a korenia, obvykle s veľmi malým množstvom semien. Krvavé pomaranče 'Moro' sa využívajú na priamy konzum, pre čerstvé šťavy, sorbety, dezerty i farebne výrazné šaláty. Dužina a šupka obsahujú vyšší podiel vitamínu C, antokyanov a ďalších antioxidantov, ktoré prispievajú k antioxidačnej aktivite stravy, preto bývajú obľúbené aj v modernej kuchyni a nápojoch. Odroda je samosprašná a plodí aj ako jediný stromček, prítomnosť ďalších citrusov však podporuje aktivitu opeľovačov a stabilitu úrody.V interiéri býva užitočné jemné zatrasenie korunou alebo prenos peľu štetcom pre vyššiu násadu.

Pestovanie: Pomarančovníky prospievajú na veľmi svetlom mieste v teplom závetrí, kde koruna bez prievanu dobre vyzrieva a plody sa vyfarbujú. Substrát má byť vzdušný a rýchlo odvodnený, s pH 6,0-6,5 as vyšším podielom draslíka pre vyrovnanú chuť. Osvedčuje sa zmes pre citrusy alebo vlastný mix zhruba zo 40 % jemnej rašeliny či kokosovej drviny, 30 % vyzretého kompostu a 30 % minerálnej zložky na odvodnenie, napríklad perlitu, pemzy alebo hrubého kremičitého piesku frakcie 2–4 mm. Zálievka prebieha rovnomerne, medzi jednotlivými dávkami mierne preschnutie povrchu, trvalé premokrenie zvyšuje riziko fytoftory („vodné plesne“). Od jari do konca leta sa používa hnojivo pre citrusy, v máji a júni sa odporúča zvýšený podiel draslíka a priebežné doplňovanie mikroprvkov, najmä železa, mangánu a zinku. Rez nasleduje po zbere, odstraňujú sa prekrížené a zahusťujúce výhony a udržuje sa svetlý stred koruny. V nádobách s objemom 30–50 litrov sa vytvára stabilná násada, presadenie po zhruba dvoch rokoch do o niečo väčšej nádoby podporuje vitalitu koreňov. Pred prvými mrazíkmi nasleduje presun do svetlej chodby alebo zimnej záhrady s teplotou 5–10 °C, kde sa obmedzuje zálievka a udržuje sa dobrá cirkulácia vzduchu. Prezimovanie sa osvedčuje pri okne vo svetlej garáži s denným svetlom, na studenej verande alebo v nevykurovanom skleníku s temperáciou nad 0 °C. Pomarančovníky sú samosprašné, avšak pri opakovanom kvitnutí v byte môže mierne zavibrovanie vetiev či prirodzený pohyb vzduchu zlepšiť násadu.

Autor: Kristýna | Revízia: 17.11. 2025

Viac na: Návod na pestovanie citrusov