Plesnivec alpínsky - Leontopodium alpinum Leontopodium alpinum

Podrobný popis

Plesnivec alpínsky - patrí do čeľade hviezdnicovitých a pochádza z horských polôh južnej a strednej Európy, kde rastie na alpínskych trávnikoch, v štrbinách vápencových skál aj v kamenistých sutiach. V prírode býva v mnohých krajinách chránený, preto sa do záhrad hodia výhradne pestované rastliny. V záhrade vytvárajú kompaktné trsy a krátke výbežky, ktoré sa postupne spájajú v nízky koberec približne 10–20 cm vysoký a 15–25 cm široký. Listy sú úzke, šedozelené až striebristé, husto chlpaté a na dotyk zamatové, čo obmedzuje výpar a vysvetľuje dobrú odolnosť voči vetru i prísušku. Kvetenstvo tvorí drobné žlté úbory, okolo ktorých sa v júni až auguste rozvíjajú typické bielo plstnaté listene v tvare hviezdy s priemerom zhruba 3–5 cm. Kvety sa často sušia do väzieb, pretože si dlho držia tvar aj farbu. Rastlina býva včelomilná, zároveň je cenená pre čistú, striebristú textúru, ktorá zjemňuje výsadby s tmavozelenými listami. V kompozíciách sa osvedčuje v štrkových a skalničkových partiách s lomikameňmi (Saxifraga), materinou dúškou (Thymus), rozchodníkmi (Sedum) alebo nízkymi kostravami. Pri dobrých podmienkach sa môže krátko rozšíriť samovýsevom, v záhradách však obvykle zostáva disciplinovane v trse.

Pestovanie: Na pestovanie plesnivca alpského sa uplatňuje plné slnko a závetrie, kde nezostáva stáť zimná voda. Pôda sa osvedčuje štrkovitá až kamenistá, chudobnejšia, s prímesou vápenca, s pH približne 6,8–8,0 as výraznou drenážou. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar v marci až máji alebo na jeseň v septembri až októbri. Odporúčaný rozostup je 25–30 cm, čo zodpovedá zhruba 9–12 rastlinám na m², pri solitérnom pestovaní v korytoch sa volí väčší odstup. Zálievka je vhodná len po výsadbe a pri dlhom suchu, trvale vlhký substrát vedie k hnilobám koreňov a krčku. Hnojenie sa obmedzuje na minimum, príliš dusíka podporuje mäkký rast a zhoršuje vyzrievanie. V nádobách sa používa minerálny substrát s podielom drviny a štrku, na dne je dôležitá drenážna vrstva. Rez obvykle nie je nutný, iba sa odstraňujú odkvitnuté stonky a po zime suché listy. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa v dobre odvodnenej pôde pohybuje okolo -20 °C, v nížinách je citlivejšia na striedanie obliav a mrazov ako na samotný chlad. Najčastejším problémom býva zimné vlhko a ťažká ílovitá pôda, proti ktorým pomáha vyvýšené stanovište a štrkový mulč. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáci na mladých rastlinách, z chorôb najmä hniloby pri premokrení. Najmä na jar.

Autor: Kristína | Revízia: 30.01. 2026