Planika obyčajná 'Rubra'

Podrobný popis

Planika obyčajná 'Rubra' - patrí medzi stredomorské vresovcovité dreviny, pôvodom z makchie a svetlých lesov západného Stredomoria. V miernej klíme dorastá až 4–8 m, v našich podmienkach sa obvykle udržuje ako vždyzelený ker až menší viackmenný stromček približne 3–5 m vysoký a 2,5–4 m široký, s pomalším až stredným rastom a dlhovekosťou. Listy sú kožovité, lesklé, tmavozelené, na rube svetlejšie, v zime si držia farbu. Kultivar sa vyznačuje výraznejšie ružovo až červeno sfarbenými, urnovitými kvetmi, ktoré sa objavujú od septembra do novembra av miernych zimách môžu pokračovať až do januára. Vytvára drobné kvety v previsnutých latách, ktoré sú v jesennej záhrade cenným zdrojom nektáru. Zaujímavosťou je prekrytie kvitnutia a zrenia plodov. Plody sú guľovité, hrboľaté, 2–3 cm, sfarbujú sa z oranžovej do červenej a dozrievajú obvykle od augusta do októbra nasledujúceho roku, preto sa na rastline často súčasne objavujú kvety i plody. Plody sú jedlé, používajú sa na výrobu džemov a likérov, chuť býva jemne sladká až múčnatá. V kompozícii sa planika kombinuje s levanduľami, šalviami a okrasnými trávami, v teplejších polohách aj s cisty alebo s nízkymi borovicami, kde vynikne štruktúra kôry aj zimná zeleň.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v teplom závetrí av chránenej mikroklíme, ideálne pri južnej či západnej stene. Pôda býva najlepšia ľahká až stredná, humózna a dokonale drenážovaná, pretože trvalé zamokrenie podporuje koreňové hniloby. Odporúčané pH sa osvedčuje približne 5,5–7,5, druh znáša aj mierne vápenité pôdy, pokiaľ voda rýchlo odteká. Výsadba kontajnerovaných rastlín sa obvykle vykonáva marec – október, v chladnejších oblastiach je bezpečnejšia jar. Kvitne najčastejšie október-december, plody dozrievajú pomaly približne 12 mesiacov a zber pripadá obvykle november-február, kedy sú plne vyfarbené a ľahko mäknú. Zálievka sa vedie pravidelne v prvom roku, neskôr je rastlina odolná voči suchu, napriek tomu prospieva pri občasnom hlbšom zavlažení v dlhých horúčavách. Hnojenie vyhovuje striedme, na jar a na začiatku leta, v nádobách sa často volia menšie dávky častejšie. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých vetiev a ľahké tvarovanie po odkvitnutí, silný rez obmedzuje kvitnutie. Mulč z kôry alebo štrku stabilizuje vlhkosť a chráni koreňovú zónu, v zime tlmí výkyvy teplôt. Na pestovanie v nádobe sa volí kontajner s drenážou a vzdušný substrát, zimovanie je vhodné svetlé a chladné 2–8 °C. Mrazuvzdornosť sa v praxi uvádza zhruba -10 až -15 °C, mladé rastliny bývajú citlivejšie av mrazových kotlinách sa uplatňuje zimný kryt aj ochrana pred vysušujúcim vetrom. Z chorôb sa môže objaviť škvrnitosť listov a václavka, zo škodcov vošky, štítenky a roztočce, najmä pri suchom prezimovaní. Rozostupy v záhrade sa volia približne 1,5 – 2,5 m, pre nízky živý plot približne 0,6 – 0,8 m.

Autor: Kristýna | Revize: 10.02. 2026