Plamienok 'Westerplatte'

Podrobný popis

Plamének 'Westerplatte' - poľský veľkokvetý kultivar, vyšľachtený Stefanom Franczakom a ocenený zlatou medailou na holandskej výstave Plantarium koncom 90. rokov 20. storočia. Popínavá liana s kompaktným rastom dorastá spravidla 2–3 m výšky a cca 0,5–1 m šírky, preto sa dobre uplatní aj v menších záhradách. Výhony sú tenké, ohybné, opierajú sa o oporu stopiek listov. Listy sú zelené, delené do 3–5 úkrojkov, čo kvetom poskytuje decentné pozadie. Od mája či začiatku júna sa objavujú veľké hviezdovité kvety 12–14 cm, tvorené šiestimi až ôsmimi zamatovo červenými kališnými lístkami s tmavším tónom v strede. Prašníky sú svetlé až krémové, často s purpurovým zakončením, ktoré dodáva kvetu hĺbku. Hlavná vlna kvitnutia prebieha na prelome jari a leta, druhá, miernejšia vlna sa objavuje koncom leta. Kvety navštevujú včely aj motýle, po odkvitnutí sa tvorí ochmýřená súplodia. Rastlina je beztŕnová, mierne jedovatá pri požití a podobne ako iné plamienky môže u citlivejších osôb vyvolať podráždenie pokožky. Patrí do 2. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 09.12.2025

Rez plamienkov:

Skupina 1 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letorastoch rastúcich zo starého dreva. Rez nie je pre túto skupinu potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

Skupina 2 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v máji a júni na minuloročných výhonkoch, v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou, a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstrániť len slabé a odumreté výhonky.

Skupina 3 - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú si každoročné silné prerezávanie. Mladé sadenice sa skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.