Plamienok 'Kiri Te Kanawa'

Podrobný popis

Plamienok 'Kiri Te Kanawa' - patrí medzi veľkokveté kultivary plamienkov pochádzajúce z novozélandského šľachtenia, kde vznikol krížením veľkokvetých hybridov v druhej polovici 20. storočia. Popínavý ker s opadavými, trojpočetnými listami vytvára pružné, tenšie výhony dlhé 2–3 m, ktoré sa úponky prichytávajú k opore. Kvet je plný až poloplný, s priemerom 10–15 cm, zložený z niekoľkých radov kališných lístkov. Vonkajšie sú širšie, sýto modrofialové až atramentovo modré, vnútorné menšie a voľne nahlúčené, kvet tak pôsobí bohato. Tyčinky so žltými prašníkmi tvoria jemný kontrast k tmavému kvetu. Hlavná vlna kvitnutia prebieha v máji a júni na minuloročných výhonkoch, druhá, slabšia vlna sa objavuje v júli až septembri na mladom dreve. Vďaka stredne bujnému rastu sa kultivar dobre uplatní na pergolách, trelážach aj pri menších stromčekoch, ktoré dokáže ľahko ovinúť. V záhradnej kompozícii sa osvedčuje v kombinácii s ružami, hortenziami či stálezelenými kríkmi, ktorých tmavšie pozadie zvýrazní sýty tón kvetov.Pokiaľ teda hľadáte nenáročnú a odolnú rastlinu, ktorá zaujme na prvý pohľad, potom je plamienok tou správnou voľnou. Patrí do 2. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.12.2025

Rez plamienkov:

Skupina 1 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letorastoch rastúcich zo starého dreva. Rez nie je pre túto skupinu potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

Skupina 2 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v máji a júni na minuloročných výhonkoch, v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou, a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstrániť len slabé a odumreté výhonky.

Skupina 3 - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú si každoročné silné prerezávanie. Mladé sadenice sa skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.