Plamienok 'Julka'

Podrobný popis

Plamienok 'Julka' - poľský veľkokvetý kultivar pochádzajúci zo šľachtenia zameraného na výrazné, napriek tomu odolné liany pre stredoeurópske podmienky. Dorastá približne 2 až 2,5 m výšky a cca 1 m šírky, a preto sa hodí ako k pergolám a pletivovým plotom, tak aj k menším drevinám, ktoré môže voľne ovíjať. Kvety sú široko otvorené, s priemerom zhruba 12 až 14 cm, so 6 až 8 zamatovo fialovými tepalmi. Stred každého tepalového lístka zdôrazňuje vínovočervený až purpurový pruh, na ktorom sa farba smerom k okrajom ľahko zosvetľuje. Prašníky sú krémové až svetlo žlté, takže vytvárajú zreteľný kontrast k temnejšiemu pozadiu tepalov. Kvitnutie začína obvykle v júni, pokračuje cez júl a pri vhodnom stanovisku a dostatku vlahy sa opakuje až do septembra. Ako vertikálny prvok sa dobre uplatní v zmiešaných záhonoch s ružami, tavoľníkmi alebo hortenziami, kde vypĺňa priestor medzi drevinami. Zaujímavý efekt poskytuje aj výsadba pri svetlej stene domu alebo garáže, kde vynikne tmavý odtieň kvetov. Vďaka stredne bujnému rastu je vhodný aj pre väčšie nádoby s oporou na balkónoch či terasách.Patrí do 2. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.12.2025

Rez plamienkov:

Skupina 1 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letorastoch rastúcich zo starého dreva. Rez nie je pre túto skupinu potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

Skupina 2 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v máji a júni na minuloročných výhonkoch, v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou, a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstrániť len slabé a odumreté výhonky.

Skupina 3 - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú si každoročné silné prerezávanie. Mladé sadenice sa skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.