Plamienok horský 'Elizabeth'

Podrobný popis

Plamienok horský 'Elizabeth' - známy kultivar druhového plamienka pochádzajúceho z horských oblastí Himalájí. Patrí medzi najrannejšie kvitnúce plamienky a vyznačuje sa veľmi silným rastom, v našich podmienkach obvykle dorastá 4–8 m pri šírke 2–3 m. Vytvára husté siete tenkých, pružných výhonov, ktoré sa ľahko prepletajú pergolami, plotmi aj korunou starších stromov. Listy sú zložené z niekoľkých lístkov, zjari často s bronzovým nádychom, neskôr sýto zelené. Jednoduché kvety s priemerom približne 5–6 cm majú štyri okvetné lístky v jemne ružovom odtieni, z rubu o niečo sýtejšie, so zlatými tyčinkami uprostred. Silné kvitnutie nastáva od konca apríla do mája, niekedy až do začiatku júna, kedy rastlina doslova obalí opory ružovým závojom. Kvety vydávajú príjemnú sladkú vôňu pripomínajúcu vanilku či mandle, čo ocenia najmä záhrady s posedením v blízkosti porastu. Po odkvitnutí sa tvoria dekoratívne hlavičky nažiek s jemnými páperiami.Nie je náročný na pestovanie, vďaka tomu je plamienok jednou z najčastejšie volených pnúcich rastlín. Rozhodne by nemal chýbať ani vo vašej záhrade.Patrí do 1. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 04.12.2025

Rez plamienkov:

1. skupina - je tvorená skupinou plamienkov kvitnúcich cca od mája na krátkych letorostiach vyrastajúcich zo starého dreva. Rez u tejto skupiny nie je nutný (prípadne iba krátko po odkvitnutí).

2. skupina - je tvorená skupinou plamienkov kvitnúcich na začiatku leta. Kvety sa tvoria v priebehu mája a júna na minuloročných výhonkoch; potom sa objavujú ešte v menšej miere v auguste av septembri. Rez by mal byť jemný, cca 1,5 m nad zemou, vykonaný v priaznivom počasí v období od novembra do marca. Pred rašením sa odstraňujú iba slabé a odumreté výhony.

3. skupina - je tvorená veľkokvetými plamienkami kvitnúcimi v lete. U nich je nutný každoročný silný rez. U mladých sadeníc sa výhony skracujú cca 0,2-0,4m na zemi, staršie necháme vyššie, cca 0,3-0,5m nad zemou. Rez vykonávame v priaznivom počasí v období od novembra do začiatku marca – najvhodnejšie je obdobie, kedy už začínajú vyrážať púčiky.