Plamienok 'Happy Diana'

Podrobný popis

Plamienok 'Happy Diana' - naozaj nádherný kultivar so zvončekovými kvetmi, patrí medzi hybridy skupiny texensis, pochádzajúceho z teplejších oblastí Severnej Ameriky. Šľachtenie tohto kultivaru prebehlo v Japonsku, kde sa zameriava na trvanlivé, dlho kvitnúce kultivary s drobnejšími, ale výrazne farebnými kvetmi. Rastlina vytvára tenšie, ale pevné popínavé výhony, ktoré sa stopky listov zachytávajú na oporách av bežných podmienkach dorastajú do výšky 2–3 m, často so šírkou okolo 1–1,5 m podľa opory a spôsobu vedenia. Listy sú lichosperené až jednoduché, sýto zelené, na jeseň opadavé. Typické sú kvety 4–7 cm, tvaru polouzavretého zvonu až tulipánu, so 4–6 úzkymi, v hornej tretine silne nahor stočenými kališnými lístkami v sýto ružovej farbe. Vnútro kvetu dopĺňajú krémovo biele nitky a žlté prašníky. Kvitnutie prebieha nepretržite od polovice júna do septembra, často s vrcholom v júli a auguste. Vďaka menším kvetom a štíhlemu habitu sa 'Happy Diana' uplatní na pergolách, trelážach, drôtených plotoch, ale aj v nádobách na terasách či balkónoch, kde vytvára zvislé akcenty bez zbytočného zatienenia okolitých rastlín.Patrí do 3. skupiny určujúcej ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.12.2025

Rez plamienkov:

Skupina 1 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letorastoch rastúcich zo starého dreva. Rez nie je pre túto skupinu potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

Skupina 2 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v máji a júni na minuloročných výhonkoch, v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou, a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstrániť len slabé a odumreté výhonky.

Skupina 3 - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú si každoročné silné prerezávanie. Mladé sadenice sa skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.