Plamienok 'Blekitny Aniol'

Podrobný popis

Plamienok 'Blekitny Aniol' - patrí medzi neskoro kvitnúce veľkokveté kultivary plamienkov, blízke skupine Clematis viticella. Vznikol v Poľsku ako popínavá rastlina vhodná pre záhrady s miernym podnebím. Silne vetvené výhony dorastajú obvykle 3–4 m výšky a pri dobrej opore pokryjú plochu širokú 1–1,5 m. Listy sú lichosperené, s vajcovitými až eliptickými lístkami stredne zelenej farby, ktoré vytvoria hustý plášť okolo pergol, plotov alebo kríkov. Od júna do septembra nesie rastlina početné kvety s priemerom 8–12 cm, tvorené 4–6 kališnými lístkami jemne ružovo modrej farby so zvlneným okrajom a žltými prašníkmi uprostred. Dlhé kvitnutie umožňuje využitie ako výraznú vertikálnu dominantu v trvalkových záhonoch, na popnutie starších kríkov alebo ako doplnok ruží, s ktorými svetlo ružovo modrá farba kvetov vytvára pokojné, ladné kombinácie. Prináša farbu a ojedinelý vzhľad, ktorý zaujme na prvý pohľad a rozžiari tak celú vašu záhradu. Rozhodne by nemal chýbať ani vo vašej záhrade. 'Błękitny Anioł' patrí do 3. skupiny rezu s kvitnutím na letorostiach daného roka.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 03.12.2025

Rez plamienkov:

1. skupina - je tvorená skupinou plamienkov kvitnúcich cca od mája na krátkych letorostiach vyrastajúcich zo starého dreva. Rez u tejto skupiny nie je nutný (prípadne iba krátko po odkvitnutí).

2. skupina - je tvorená skupinou plamienkov kvitnúcich na začiatku leta. Kvety sa tvoria v priebehu mája a júna na minuloročných výhonkoch; potom sa objavujú ešte v menšej miere v auguste av septembri. Rez by mal byť jemný, cca 1,5 m nad zemou, vykonaný v priaznivom počasí v období od novembra do marca. Pred rašením sa odstraňujú iba slabé a odumreté výhony.

3. skupina - je tvorená veľkokvetými plamienkami kvitnúcimi v lete. U nich je nutný každoročný silný rez. U mladých sadeníc sa výhony skracujú cca 0,2-0,4m na zemi, staršie necháme vyššie, cca 0,3-0,5m nad zemou. Rez vykonávame v priaznivom počasí v období od novembra do začiatku marca – najvhodnejšie je obdobie, kedy už začínajú vyrážať púčiky.