Plamienok 'Toki'

Podrobný popis

Plamienok 'Toki' - japonský veľkokvetý kultivar z rano kvitnúcej skupiny, vyšľachtený v druhej polovici 20. storočia a uvedený do obehu koncom osemdesiatych rokov. Tvoria stredne bujnú, opadavú lianu s drevnatými výhonkami, ktoré sa pomocou úponkovitých stopiek prichytávajú k oporám. Dorastá približne 2-3 m výšky a okolo 1 m šírky. Listy sú stredne zelené, trojpočetné až jednoduché, vytvárajú pokojné pozadie pre kvety. Tie sú veľké, 12–18 cm v priemere, jednoduché, so 6–8 oválnymi, mierne prekrývajúcimi sa kališnými lístkami čisto bielej farby. Stred kvetu zdobia žlté až krémové prašníky, ktoré dodávajú kvetom teplý kontrast. Hlavné kvitnutie prebieha od konca mája do júna na minuloročných výhonkoch, pri priaznivých podmienkach nasleduje druhá, slabšia vlna kvitnutia v auguste a septembri na letorostiach aktuálneho roka. Kvety sú bez výraznejšej vône, ich účinok je založený na jednoduchej, čistej farbe. Kultivar sa výborne uplatňuje na pergoly, treláže, ploty a oblúky, kde vytvára svetlý akcent, vhodný aj pre menšie záhrady. Dobre sa kombinuje s kerovými a popínavými ružami, s tmavolistými drevinami alebo s plamienkami iných farieb. Ako všetky plamienky obsahuje jedovaté látky, najmä v listoch a mladých výhonkoch, pri požití je rastlina nebezpečná a pri reze je vhodná ochrana pokožky. Patrí do 2. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 09.12.2025

Rez plamienkov:

Skupina 1 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letorastoch rastúcich zo starého dreva. Rez nie je pre túto skupinu potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

Skupina 2 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v máji a júni na minuloročných výhonkoch, v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou, a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstrániť len slabé a odumreté výhonky.

Skupina 3 - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú si každoročné silné prerezávanie. Mladé sadenice sa skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.