Plamienok 'Hanajima'

Podrobný popis

Plamienok 'Hanajima' - nízky plamienok japonského pôvodu, zaraďovaný do skupiny integrifolia, ktorá tvorí samonosné trsy a nešplhá ako klasické liany. V podmienkach strednej Európy dorastá do výšky okolo 30–50 cm a šírky okolo 40–60 cm. Na jar vyrastajú z podzemných púčikov štíhle, čiastočne polehávajúce lodyhy, ktoré sa opierajú o okolité rastliny alebo nižšie opory, ale samy sa k nim neprichytávajú. Listy sú celokrajné až podlhovasto vajcovité, stredne zelené a na zimu úplne zanikajú, rastlina sa tak chová ako typická trvalka. Kvitnutie začína väčšinou v júni a pokračuje do septembra, niekedy do začiatku októbra. Kvety sú menšie, cca 3–4 cm veľké, zvonkovité až ľahko hviezdicovité, s úzkymi, špirálovito stočenými kališnými lístkami v odtieňoch ružovej až ružovofialovej. Stred kvetu tvoria žlté prašníky. Po odkvitnutí sa tvoria striebristo lesklé semenné hlavičky, ktoré zdobia rastlinu od leta do neskorej jesene a pridávajú do výsadby jemnú štruktúru. Vďaka nízkemu, rozvoľnenému habitu sa plamienok Hanajima uplatní ako podrast okolo ruží a nižších kríkov, v zmiešaných trvalkových záhonoch aj ako pôdopokryvná rastlina na slnečnejších miestach. Vhodný je do popredia rabat a na okraje ciest, kde vytvára jemný farebný prechod medzi vyššími kríkmi a pobytovým priestorom. Patrí do 3. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 04.12.2025

Rez plamienkov:

Skupina 1 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letorastoch rastúcich zo starého dreva. Rez nie je pre túto skupinu potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

Skupina 2 - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v máji a júni na minuloročných výhonkoch, v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou, a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstrániť len slabé a odumreté výhonky.

Skupina 3 - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú si každoročné silné prerezávanie. Mladé sadenice sa skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.