Plamienok 'Bieszczady'

Podrobný popis

Plamienok 'Bieszczady' - poľský veľkokvetý kultivar, vyšľachtený Szczepanom Marczyńskim a uvedený okolo roku 2006. Meno nesie po pohorí Bieszczady, ku ktorému má šľachtiteľ osobný vzťah. Rastlina tvorí opadavú lianu dorastajúcu do výšky 2–3 m, s výhonkami, ktoré sa k opore prichytávajú stopkami listov. Listy sú zelené, vajcovité až trojdielne, na jeseň žltnú. Kvety sú veľké, s priemerom 14–20 cm, zložené zo 6–8 širokých kališných lístkov. Základná farba je sýto ružová, ktorú uprostred každého lístka delí široký, takmer biely pruh, čím vzniká jemný dvojfarebný efekt. Prašníky majú vínovo červené sfarbenie a stoja na ružových nitkách. Kvitnutie začína na prelome júna a júla a pokračuje až do septembra, pričom kvety sa tvoria predovšetkým na tohtoročných letorostiach. Kultivar sa uplatní na pergolách, trelážiach, drôtených plotoch aj v kombinácii s ružami alebo stálezelenými drevinami. Veľké kvety vynikajú na tmavom či zelenom pozadí. Rovnako ako ostatné plamienky je rastlina jedovatá a požitie častí môže vyvolať zažívacie ťažkosti.Patrí do 3. skupiny plamienkov určujúcich ich rez.

Pestovanie: Plamienky vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište s chladnejšou, zatienenou koreňovou zónou. Vrcholky výhonov prospievajú na svetle, korene lepšie v polotieni, preto sa v okolí päty rastlín často vysádzajú nižšie trvalky alebo sa používa mulč. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná s dostatkom živín a stálou, miernou vlhkosťou. Vhodné pH sa pohybuje okolo 6-7. V ťažších ílovitých pôdach je vhodné pridať piesok a kompost, v ľahkých piesočnatých pôdach pomáha mulč z kôry. Rastliny sa vysádzajú približne 30–40 cm od opory. Koreňový krčok býva mierne zahĺbený pod úroveň okolitého terénu, čo zvyšuje odolnosť a podporuje tvorbu nových výhonov. Na jeden bežný meter opory sa používa 1–2 rastliny podľa požadovanej hustoty. V prvom roku sa udržuje pôda rovnomerne vlhká, neskôr plamienok krátkodobé sucho znáša, dlhšie obdobie bez vody však obmedzuje kvitnutie. Na jar sa pridáva kompost alebo hnojivo pre kvitnúce trvalky. Kvitne na starších aj čiastočne na nových výhonkoch. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do −25 °C, pred zimou mladé sadenice chránime navrstvením pokosenej trávy alebo čečinou, aby rastlina nevymrzla. Pri dlhotrvajúcom vlhku môže rastlina trpieť vädnutím plamienkov, preto je vhodné vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a striedme hnojenie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 03.12.2025

Rez plamienkov:

1. skupina - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich približne od mája na krátkych letničkách rastúcich zo starého dreva. Rez v tejto skupine nie je potrebný (alebo len krátko po odkvitnutí).

2. skupina - pozostáva zo skupiny plamienkov kvitnúcich začiatkom leta. Kvety sa tvoria v priebehu mája a júna na minuloročných výhonkoch; v menšej miere sa potom objavujú v auguste a septembri. Rez by mal byť jemný, približne 1,5 m nad zemou a mal by sa vykonávať za dobrého počasia od novembra do marca. Pred kvitnutím by sa mali odstraňovať len slabé a odumreté výhonky.

3. skupina - pozostáva z veľkokvetých plamienkov kvitnúcich v lete. Vyžadujú každoročné silné rezanie. Pri mladých sadeniciach sa výhonky skracujú asi 0,2-0,4 m nad zemou, staršie sa ponechávajú vyššie, asi 0,3-0,5 m nad zemou. Rez by sa mal vykonávať za priaznivého počasia od novembra do začiatku marca - najlepší čas na rez je, keď sa začínajú objavovať púčiky.