Phlox rozložitý - Phlox divaricata Phlox divaricata

Podrobný popis

Phlox rozložitý - trsnatá až rozrastajúca sa trvalka z čeľade georgínových (Polemoniaceae), pôvodom z vlhších listnatých lesov, okrajov húštin a lemov potokov východnej Severnej Ameriky. V záhrade vytvárajú nízke vankúše 20–40 cm vysoké a zhruba 30–45 cm široké, ktoré sa pozvoľna rozširujú krátkymi výbežkami a vypĺňajú pôdu ako jarná podsadba. Listy sú protistojné, úzko vajcovité až kopijovité, jemne chlpaté a na jar výrazne sviežo zelené, cez zimu zostávajú čiastočne zelené. Od apríla do mája, v chladnejších polohách aj do júna, vyrastajú nad olistením vzdušné kvetné laty nesúce kvety 2–3 cm široké, s piatimi cípmi v odtieňoch modrej až modrofialovej. Kvety bývajú jemne vonné a dobre vyniknú aj zblízka pozdĺž cestičiek alebo pri posedení. Ako skorá trvalka priťahuje včely aj motýle, po odkvitnutí vytvára drobné kapsuly so semenom. Využíva sa do prírodných výsadieb, trvalkových záhonov, na lemovanie ciest a ako podrast pod listnáče. V kompozícii sa dobre kombinuje s bohyškami, dlžichami, škornicami, nezábudkami, dymnivkami a jemnými papradinami. Oproti plamienku šidlovitej (Phlox subulata) lepšie znáša tieň a humózne pôdy a menej prospieva na suchých výslnných svahoch.

Pestovanie: Pre spoľahlivé pestovanie plamienky rozkladité sa osvedčuje polotieň až blúdivý tieň a závetrie s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Na plnom slnku sa udrží hlavne v chladnejších polohách a pri rovnomernej vlhkosti. Pôda býva najlepšia humózna, živná, priepustná a dlhodobo mierne vlhká, s reakciou približne pH 5,5–7. Ťažké íly pomáha zľahčiť kompostom a drobnou drenážou, na ľahkých pôdach sa uplatní vrstva listovky alebo humusu, ktorá tlmí výkyvy teplôt a znižuje vysychanie. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, najčastejšie na jar alebo na začiatku jesene, s rozostupmi 35–40 cm, čo zodpovedá asi 6–8 ks na m². V prvom roku po výsadbe býva dôležitá pravidelná zálievka, neskôr znáša krátkodobé sucho skôr horšie. Prihnojenie sa obvykle obmedzuje na jarné doplnenie kompostu, nadbytok dusíka podporuje mäkký rast náchylnejší na choroby. Po odkvitnutí sa lodyhy často skracujú, aby sa podporilo zahustenie a lepšie prúdenie vzduchu, a trsy je možné po niekoľkých rokoch rozdeliť pre obnovu. V nádobe prospieva pri drenážnej vrstve na dne a pri častejšej zálievke, pretože koreňový bal rýchlejšie vysychá. Najčastejším problémom býva múčnatka v suchom a horúcom lete, výnimočne sa objavujú roztočce alebo okrajové okusy od králikov. Odporúčané rozostupy sú obvykle 45–60 cm, v teplých a vlhších polohách aj viac kvôli lepšiemu prúdeniu vzduchu. Zakorenené trsy obvykle znášajú mrazy približne -34 až -40 °C, čerstvo vysadené rastliny môžu v holomrazoch namŕzať už okolo -28 °C.

Autor: Kristýna | Revízia: 03.02. 2025