Pitaya žltá - dračie ovocie Selenicereus megalanthus

Podrobný popis

Pitaya žltá - predstavuje epifytický popínavý kaktus, ktorý pochádza z tropických oblastí Južnej Ameriky, najmä z Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Táto rastlina sa vyznačuje dlhými, trojhrannými a článkovanými stonkami s tŕnistými okrajmi, ktoré v prirodzenom prostredí šplhajú po stromoch a dosahujú dĺžky až 4 metre. V našich podmienkach nie je mrazuvzdorná a vyžaduje celoročné pestovanie v interiéri, skleníku alebo v zimnej záhrade s teplotami neklesajúcimi pod 10 °C. Rastlina rastie stredne rýchlo a pre svoj rast nevyhnutne vyžaduje pevnú oporu. Stonky nesú drobné, ostré tŕne usporiadané v arólach. Rastlina nie je jedovatá, jej plody sú celosvetovo vyhľadávanou delikatesou. Hlavný estetický a úžitkový prínos tohto kaktusu spočíva v jeho monumentálnych kvetoch a chutných plodoch. Kvitne v letných mesiacoch obrovskými, lievikovitými kvetmi bielej farby, ktoré sa otvárajú iba na jedinú noc a môžu mať priemer až 30 centimetrov. Kvety sú intenzívne a príjemne voňavé. Po opelení (v domácich podmienkach zvyčajne vyžaduje ručné opelenie) sa vyvíjajú plody – žlté pitaye. Tie sú menšie ako bežnejšie červené druhy, majú však výrazne sladšiu a aromatickejšiu bielu dužinu s drobnými čiernymi semienkami. Povrch plodu je v nezrelom stave pokrytý tŕňmi, ktoré pred konzumáciou v plnej zrelosti opadávajú alebo sa mechanicky odstraňujú. Plody sú bohaté na antioxidanty a vitamín C. Pri pestovaní v nádobách sa odporúča jedna rastlina k silnej opore.

Pestovanie: Vyžaduje svetlé až polotienisté stanovište, pričom ideálne je priame dopoludňajšie slnko s popoludňajším zatienením, aby nedochádzalo k popáleniu stoniek. Pôda musí byť veľmi dobre priepustná, ľahká a humózna, najlepšie zmes substrátu pre kaktusy a epifyty s prídavkom perlitu alebo štrku na zabezpečenie dokonalej drenáže. Zálievka sa vykonáva pravidelne v období vegetácie po čiastočnom preschnutí hornej vrstvy substrátu, zatiaľ čo v zimnom období pokoja sa výrazne obmedzuje na minimum, aby sa predišlo hnilobe koreňov pri nižších teplotách. Hnojenie je žiaduce od začiatku vegetácie do konca leta raz za tri týždne kvapalným hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka na podporu kvitnutia a tvorby plodov. Strihanie sa vykonáva na jar alebo po zbere plodov a je zamerané na odstránenie poškodených alebo príliš zahušťujúcich výhonov, pričom rastlina vyžaduje pevnú oporu pre svoj popínavý rast. Pri výsadbe viacerých rastlín k jednej opore alebo v radoch, ktorú možno realizovať od jari do jesene, sa odporúčajú rozostupy 2–3 metre medzi opornými konštrukciami. Vzhľadom na to, že rastlina nie je mrazuvzdorná a poškodzujú ju teploty pod 10 °C, je v našich podmienkach nevyhnutné pestovanie vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri s prezimovaním na svetlom mieste pri teplotách 12–15 °C.

Autor: Lucie | Revízia: 12.3.2026