Pieris japonský 'Temple Bells' Pieris japonica 'Temple Bells'

Podrobný popis

Pieris japonský 'Temple Bells' - vždyzelený kultivar pierisu japonského, cenený pre hustý kompaktný rast, lesklé tmavozelené listy, nápadne sfarbené mladé prírastky a bohaté biele kvety. Dekoratívny je po celý rok, pričom na jar sa súčasne uplatňuje kvitnutie aj farebne odlišné mladé olistenie. Rastie pomaly až stredne rýchlo, husto a široko vzpriamene až zaoblene. V mladosti je kompaktný, s vekom sa postupne rozširuje a vytvára pravidelný, bohato rozvetvený ker. Približne po desiatich rokoch dosahuje okolo 0,8 až 1 m výšky, v dospelosti zvyčajne dorastá asi do 1 až 1,5 m výšky a podobnej šírky. Listy sú vždyzelené, kožovité, podlhovasto eliptické až kopijovité, približne 5 až 10 cm dlhé. Staršie olistenie je sýto až tmavozelené a lesklé. Veľmi dekoratívne sú mladé jarné prírastky, ktoré sa objavujú v bronzových až medenočervených odtieňoch a počas dozrievania postupne prechádzajú cez svetlozelenú do tmavozelenej. Kvetné puky sa zakladajú už v predchádzajúcej sezóne a na kri pretrvávajú cez zimu. Kvitne bohato zvyčajne v marci až apríli, v chladnejších oblastiach môže kvitnutie pokračovať do začiatku mája. Drobné kvety sú čisto biele až krémovobiele, džbánkovité až zvončekovité a pripomínajú kvety konvalinky. Jednotlivé kvety sú usporiadané v početných previsnutých, rozkonárených metlinách, ktoré sa vytvárajú predovšetkým na koncoch výhonkov. Kvetenstvá môžu dosahovať približne 10 až 15 cm dĺžky a počas plného rozkvitnutia výrazne vystupujú nad tmavým olistením. Kultivar je cenený práve pre pravidelné a bohaté kvitnutie. Uplatní sa ako solitér aj v skupinách vždyzelených drevín, medzi rododendronmi a azalkami, v japonsky ladených záhradách, predzáhradkách a menších záhradných kompozíciách. Vďaka pomalšiemu rastu a celoročnému olisteniu zostáva výraznou štruktúrnou drevinou aj mimo obdobia kvitnutia.

Pestovanie: Pieris sa pestuje v polotieni, prípadne v ľahšom tieni, kde má stabilnejšiu vlhkosť. Plné slnko mu vyhovuje len vo vlhkej a studenej pôde, inak môže dochádzať k popáleniu listov. Pôda má byť kyslá, s pH 4,5-5,5, humózna, dobre priepustná, trvalo mierne vlhká, ale bez premokrenia. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra. Mulč z borovicovej kôry stabilizuje pH a udržiava vlhkosť. V nádobách sa používa substrát pre rododendrony. Zálievka je nevyhnutná najmä v lete a po výsadbe. Hnojenie sa vykonáva nízkymi dávkami hnojív určených pre kyslomilné rastliny. Rez zvyčajne nie je nutný, po odkvitnutí je možné odstrániť odkvitnuté kvetenstvá alebo upraviť tvar. Mrazuvzdornosť dospelých rastlín dosahuje približne -20 °C, v horských oblastiach je vhodné zimné zatienenie pred jarným slnkom. Choroby sa vyskytujú predovšetkým pri zlej drenáži, kde môže dochádzať k napadnutiu koreňov hubami spôsobujúcimi vädnutie.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.06. 2026