Pieris 'Forest Flame' Pieris japonica 'Forest Flame'

Podrobný popis

Pieris 'Forest Flame' - ide o starší britský výber, ktorý bol podľa pestovateľských zdrojov objavený ako náhodný semenáč v škôlke Sunningdale Nursery okolo roku 1946, pričom v literatúre sa niekedy radí bližšie k hybridnej skupine s podielom Pieris floribunda alebo P. forrestii, no v záhradníckej praxi sa bežne predáva ako Pieris japonica 'Forest Flame'. Vytvára hustý, vzpriamený až široko kužeľovitý, vždyzelený ker, ktorý v podmienkach SR zvyčajne dorastá do výšky 0,8–1,5 m a šírky približne 0,8–1,5 m, teda pomalšie než bežné listnaté kríky, a jeho hlavnou ozdobou sú úzko kopijovité, lesklé listy, ktoré na jar rašia ohnivočerveno, potom prechádzajú cez lososovoružovú a krémovú až do tmavozelenej. V marci až máji, podľa priebehu jari a stanovišťa, nesie 10–15 cm dlhé hrozny bielych, voskovitých, zvončekovitých kvetov s jemne ružovým nádychom v púčiku, pričom kultivar pôsobí veľmi čisto vedľa rododendronov, azaliek, skimmie, papradí, heucher alebo vresoviskových tráv. Pretože je vždyzelený, zostáva dekoratívny po celý rok a pre opeľovače je prínosom vďaka včasnému jarnému kvitnutiu, no rovnako ako ostatné pierisy je pri požití jedovatý pre ľudí aj zvieratá. V chránených predzáhradkách alebo pri vstupe do domu vytvára pokojnú, celoročne zelenú kulisu, ktorá sa na jar rozhorí novými výhonkami a v čase kvitnutia pôsobí jemne, takmer porcelánovo.

Pestovanie: Pieris sa pestuje v polotieni, prípadne v ľahšom tieni, kde má stabilnejšiu vlhkosť, pričom plné slnko mu vyhovuje len vo vlhkej a studenej pôde, inak môže dochádzať k popáleniu listov. Pôda má byť kyslá s pH 4,5–5,5, humózna, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, ale bez premokrenia, pričom rastliny sa vysádzajú od marca do októbra a mulč z borovicovej kôry stabilizuje pH aj udržuje potrebnú vlhkosť. V nádobách sa používa substrát pre rododendrony, zálievka je nevyhnutná najmä v lete a po výsadbe, pričom hnojenie sa vykonáva nízkymi dávkami hnojív určených pre kyslomilné rastliny. Rez zvyčajne nie je nutný, no po odkvitnutí je možné odstrániť odkvitnuté súkvetia alebo upraviť tvar, pričom mrazuvzdornosť dospelých rastlín dosahuje približne –20 °C a v horských oblastiach je vhodné zimné zatienenie pred jarným slnkom. Choroby sa vyskytujú predovšetkým pri zlej drenáži, kde môže dochádzať k napadnutiu koreňov hubami spôsobujúcimi vädnutie.

Autor: Nikol | Revízia: 25. 3. 2026