Perovskia lebedolistá - Perovskia atriplicifolia

Podrobný popis

Perovskia lebedolistá - suchomilný poloker z čeľade hluchavkovitých, pochádzajúci z oblastí západnej Číny, Himalájí a priľahlej strednej Ázie. V prírode rastie na slnečných, kamenistých svahoch a v riedkych stepných porastoch, kde voda rýchlo odteká. V záhrade vytvára drevnatý trs s množstvom belavých, jemne plstnatých stoniek. Listy sú hlboko laločnaté, sivozelené až striebristé, na dotyk zamatové a aromatické s bylinným nádychom pripomínajúcim šalviu. Od júla do októbra sa na koncoch výhonov zdvíhajú vzdušné, rozkonárené klasy drobných dvojpyskových kvetov modrofialovej až levanduľovo modrej farby. Tmavšie kalichy často držia štruktúru aj po odkvitnutí a v zime zostáva v záhone jemná kostra stoniek. Rastlina dorastá najčastejšie do 90 – 120 cm na výšku a 60 – 90 cm do šírky, pôsobí ako ľahký závoj medzi trvalkami a veľmi dobre sa kombinuje s ružami, echinaceami, heléniami aj okrasnými trávami. Kvety sú včelomilné a vyhľadávané aj motýľmi, metliny sa uplatnia aj na rez do vzdušných väzieb. V teplej jeseni môže kvitnutie pokračovať ešte na prelome októbra bez toho, aby rastlina pôsobila ťažko, a v moderných výsadbách často nahrádza levanduľu tam, kde je pôda suchšia a vápenatá.

Pestovanie: Vyžaduje pre dobrý rast plne oslnené, teplé stanovište, ideálne v miernom závetrí, kde nie je vystavená dlhodobému zimnému podmáčaniu. Najlepšie prospieva v ľahkej až stredne ťažkej, dobre odvodnenej hlinito-piesočnatej pôde s neutrálnym až mierne zásaditým pH 6,5 až 8,0, ktorá v zime nezostáva dlho mokrá. V ťažších ílovitých pôdach sa rastliny vysádzajú na mierny val a k zemine sa pridáva piesok či štrk, aby korene mali dostatok vzduchu a netrpeli hnilobami. Rastliny je možné sadiť počas celej sezóny v rozostupoch 40 až 60 cm, v plošných výsadbách približne 3 až 5 kusov na meter štvorcový. Po výsadbe je niekoľko týždňov nutná pravidelnejšia zálievka, po zakorenení perovskia dobre znáša letné suchá a krátkodobé prísušky, avšak zle znáša dlhodobé premokrenie. Hnojenie sa volí striedme, postačí každoročná jarná dávka kompostu či pomaly rozpustného hnojiva pre kvitnúce trvalky, nadbytok dusíka vedie k mäkkým, poliehajúcejším výhonom. Na jar pred rašením sa staré výhony zrezávajú približne 10 až 20 cm nad zemou, čím sa podporí tvorba silných mladých výhonov s bohatým nasadením kvetov. V našich podmienkach je perovskia dobre mrazuvzdorná zhruba do −23 °C, v prvej zime po výsadbe prospieva ľahký mulč z lístia alebo kôry okolo koreňov. V nádobách sa perovskia pestuje v priestranných kvetináčoch s kvalitnou drenážou, kde vyžaduje pravidelnejšiu zálievku, avšak medzi jednotlivými zálievkami ocení mierne preschnutie substrátu.

Autor: Nikol | Revízia: 5. 2. 2026