Pečeňovník trojlaločný- Hepatica nobilis

Podrobný popis

Pečeňovník trojlaločný - rano kvitnúca trvalka z čeľade iskerníkovitých, pôvodná v listnatých a zmiešaných lesoch mierneho pásma Európy. V prírode rastie na humóznych, kamenistých aj hlinitých pôdach, často na vápnitejšom podklade, kde na jar využíva svetlo ešte pred olistením stromov. Vytvára prízemnú ružicu tuhých, kožovitých, trojlaločných listov, ktoré často prezimujú a po odkvitnutí držia štruktúru výsadby. V marci až apríli vyrastajú na chlpatých stopkách 5–20 cm jednotlivé kvety s 6–10 okvetnými lístkami podobnými kališným plátkom, najčastejšie modré až fialové, vzácne aj ružové alebo biele, so žltými prašníkmi. V záhrade pôsobí prirodzene v podraste, pri severných múroch, medzi papradinami, brunnerami, pľúcnikmi či jarnými cibuľovinami. Kvety lákajú skoré opeľovače a rastlina sa môže pozvoľna šíriť semenami aj podzemkom. V dospelosti máva trs približne 10–15 cm na výšku a 15–35 cm na šírku; rast je pomalý, ale dlhovekosť vysoká. Z botanického hľadiska obsahuje ako rad iskerníkovitých druhov ranunkulínové látky, čerstvá rastlina môže pri požití dráždiť, v tradičnom bylinkárstve sa však sušená vňať používala ako súčasť zmesí.

Pestovanie: Preferuje polstín až tieň, ideálne chránené miesto s jarnou vlahou a letným ochladením pod korunami drevín. Pôda vyhovuje humózna, dobre priepustná, s vysokým podielom listovky a bez dlhodobého premokrenia. Odporúčané pH je približne 6,5–7,5, znáša aj vápenitejšie pôdy. Výsadba z kontajnera sa vykonáva od marca do mája alebo od septembra do októbra, rastliny sa obvykle vsádzajú do sponu 25–30 cm, čo zodpovedá zhruba 9–12 ks na m². Pečeňovník neznáša časté presádzanie a po delení sa obnovuje pomalšie, preto je vhodné zvoliť trvalé miesto. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe a na jar pri raste, v lete prospieva skôr mierne suchší režim ako trvalo vlhká pôda. Prihnojenie sa rieši tenkou vrstvou kompostu alebo listovky na jeseň, mulč zároveň chráni korene pred výkyvmi teplôt. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov je približne do -34 °C. Z problémov sa môžu objaviť slimáci na mladých listoch alebo hniloby v ťažkej, zamokrenej pôde. V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a lesným substrátom s prímesou jemnej drviny, v zime sa chráni najmä pred zamokrením. Odkvitnuté stonky sa obvykle zaťahujú samé, listy zostávajú dekoratívne do ďalšej jari. Pri príliš suchej jari kvety rýchlejšie skracujú dobu efektu, naopak v chladnejšom podrastu kvitnutie trvá dlhšie.

Autor: Nikol | Revízia: 27.1. 2026