Pazerav zbiehavý 'Aureovariegata' Calocedrus decurrens 'Aureovariegata'

Podrobný popis

Pazerav zbiehavý 'Aureovariegata' - vzácny vždyzelený ihličnan z čeľade cyprusovitých, pôvodom zo západu Severnej Ameriky, kde rastie v horských lesoch s hlbšími, dobre odvodnenými pôdami. Kultivar 'Aureovariegata' je starší záhradný výber, uvádzaný ako nález v Nemecku okolo roku 1904. Rastie pomaly až stredne rýchlo a vytvára úzky kužeľovitý až stĺpovitý habitus. Po 10 rokoch máva približne 3–5 m, v dospelosti v podmienkach Slovenska spravidla 6–10 m na výšku a 2–3 m na šírku. Vetvičky sú sploštené do vejárov a nesú lesklé šupiny tmavozelenej farby s nepravidelnými zlatožltými škvrnami, ktoré nie sú obmedzené len na mladé prírastky. V máji sa môžu objaviť nenápadné peľové šištice, samičie šišky sú vajcovité, asi 2–3 cm dlhé, žltohnedé a pri dozrievaní červenohnedé. Kôra je sivohnedá až červenohnedá, v starobe pozdĺžne rozpraskaná. Kultivar pôsobí ako svetelný akcent aj v zime, dobre sa kombinuje s tmavolistými tisovcami, vavrínovcami, mahóniou, rododendronmi, papraďami aj s jemnými trávami. Hodí sa ako solitér pri vstupe, do väčších vresovísk aj do moderných výsadieb so štrkom, kde vynikne grafický stĺpovitý tvar.

Pazerav zbiehavý - pochádza zo západnej oblasti Severnej Ameriky. Vo svojej domovine má úzky, až stĺpovitý tvar a môže dosiahnuť výšku až 50 m. V ostatných oblastiach naberá skôr kužeľovitý habitus s výškou okolo 18 - 30 m. Borka je v starobe červenohnedá, odlupuje sa v dlhých plátoch, rovnaké sfarbenie majú aj vetvičky. Mäkké ihlice šupinovitého tvaru sú usporiadané do vejárov a navzájom sa jemne prekrývajú. Sú mäkké a sviežo zelené. Rastlina je jednodomá, samičie a samčie kvety rastú na rôznych konároch. Šištice sú malé, vajcovitého tvaru a previsnuté, pri vrchole hákovito zahnuté. Ideálny solitérny alebo parkový strom. 

Pestovanie:  Na pestovanie sa osvedčuje plné slnko až polotieň a závetrie, kde panašovanie lepšie vyzrieva a vetvičky menej trpia zimným vysychaním. Vyhovuje humózna až hlinitopiesočnatá, priepustná, skôr čerstvá pôda s odporúčaným pH približne 5,5–7,5, znáša aj vápenaté pôdy, ak nie sú trvalo mokré. Dlhodobé premokrenie a ťažké íly zvyšujú riziko fytoftóry, preto je vhodná drenáž, vyvýšený záhon alebo prímes štrku a mulč z kôry či štiepky. Výsadba sa na Slovensku vykonáva najčastejšie na jar v marci až máji alebo na jeseň v septembri až októbri. Zálievka je dôležitá v prvých dvoch sezónach, po zakorenení znáša aj krátkodobé sucho. Hnojenie je mierne, na jar kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany, v neskorom lete sa dusík obmedzuje kvôli vyzrievaniu pletív. Rez nebýva nutný, prípadné skrátenie sa vykonáva len zľahka v predjarí, aby zostal zachovaný prirodzený stĺpovitý tvar a nevznikali holé miesta. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné približne do -24 °C, krátkodobo aj nižšie, mladé dreviny ocenia zimný kryt a ochranu pred zimným slnkom a vetrom. Zo škodcov sa môžu objaviť vošky a roztočce, v suchých rokoch aj hnednutie koncov vetvičiek, zdravotný stav zlepšuje stabilný mulč a rovnomerná vlaha. Pri výsadbe do radu ako úzkej clony sa ponecháva rozostup zhruba 1,2–1,5 m, pre solitér aspoň 2,5–3 m od ďalších drevín.

Autor: Nikol | Revízia: 17.2. 2026