Parócia perzská 'Vanessa'

Podrobný popis

Parócia perzská 'Vanessa' - menší, opadavý strom s elegantnou oválnou korunou, ktorý v dospelosti dorastá približne do výšky 7–10 ma šírky okolo 3 m. Vyznačuje sa štíhlejším, vzpriameným rastom vďaka ktorému je vhodná aj do menších záhradných priestorov. Kmeň je svetlo šedý, nepravidelne škvrnitý purpurovo hnedými tónmi pričom kôra sa postupne odlupuje v dekoratívnych plátoch, čo dodáva stromu výraznú okrasnú hodnotu najmä v zimnom období. Do záhrad prináša hneď niekoľko cenných estetických atribútov. Na jar zaujme bronzovo až vínovo sfarbenými lesklými listami, ktoré počas leta prechádzajú do sýto zelenej farby. Na jeseň sa potom strom premieňa na neprehliadnuteľnú dominantu vďaka mimoriadne pestrému vyfarbeniu listov v odtieňoch žltej, oranžovej a červenej. Už v zime alebo veľmi skoro na jar sa objavujú drobné červené kvety s priemerom okolo 2 cm, ktoré vykvitajú ešte pred rašením listov. Po odkvitnutí sa vytvárajú nenápadné, asi 1 cm dlhé, klasnaté, hnedo sfarbené plody. Rastlina má jemný, skôr plytší koreňový systém. Celkovo sa jedná o veľmi pôvabný, dlhoveký a vysoko atraktívny strom, ktorý najlepšie vynikne ako solitér.

Parrotia perzská latinsky Parrotia persica, predstavuje strom pôvodom z Ázie, konkrétne z oblastí na úpätí hôr Severného Iránu a Azerbajdžanu. V týchto regiónoch je bežné nájsť Parrotiu perzskú v rámci zmiešaných lesov. Rozkvitá vo februári až marci, ešte pred tým, než začnú pučať listy. Jej kvety pripomínajú červené až vínové strapce, podobné tým pri vilíne. Ker môže dorastať až do výšky 5 m, prípadne vyrásť až do výšky 10 m ako menší strom. Je viackmenný a má široko rozloženú korunu. Borka má hnedo-sivú farbu a väčšinou sa uvoľňuje vo väčších plátoch, zanechávajúc za sebou škvrny, ktoré postupne tmavnú. Listy sú opadavé, striedavé, majú tupý a zaokrúhlený tvar a dosahujú dĺžku 5 až 20 cm. Sú pomerne tuhé a kožovité, s krásne zeleným, lesklým povrchom. Čoskoro pučia a dlho zotrvávajú na vetvách. Na jeseň sa ich farby premieňajú do nádherných odtieňov červenej, žltej, oranžovej a prechádzajú až do zlatisto ohnivo červených tónov. Parrótia perzská znáša dobre suchšie pôdy, dokáže prospievať aj v chudobnejších pôdach a má rada slnečné stanovište, ale zvláda aj polotieň. Čo sa týka nárokov na pôdu, nie je príliš náročná na kvalitu. Dobre sa adaptovala na pôdy neutrálne, mierne kyslé aj zásadité. Vyniká v tolerancii voči rezu, ale nevyžaduje ho často, pretože prirodzene rastie a vyvíja sa do pravidelného tvaru. Je obľúbená ako solitérny strom v záhrade a skvele ladí v kombinácii s ihličnanmi. Vhodná je aj na tvorbu hustých živých plotov, ktoré prinášajú záhrade elegantný ráz a osobitosť.

Pestovanie: Na pestovanie je vhodné slnečné aj polotienisté stanovište, na výsušných a veterných miestach býva lepšie ľahké pritienenie a závetrie. Najlepšie prospieva v hlbšej, priepustnej pôde s vyšším podielom humusu, ktorá drží rovnomernú vlahu, bez dlhodobého zamokrenia. Reakcia pôdy sa osvedčuje mierne kyslá až neutrálna, orientačne pH 5,5–7,0. Po výsadbe sa odporúča mulč z kôry alebo listovky a pravidelná zálievka v prvých 2–3 rokoch, neskôr strom lepšie znáša aj kratšie sucho. Pre intenzívne jesenné farby býva dôležitá vlaha v lete a na začiatku jesene stále. Hnojenie sa obvykle rieši kompostom na jar alebo vyváženým hnojivom pre okrasné dreviny. Rez nebýva nutný, prípadné korekcie tvaru sa vykonávajú po odkvitnutí alebo v lete. Mrazuvzdornosť sa pri kultivare uvádza okolo -26 až -29 °C, mladé rastliny ocenia ochranu koreňov mulčom a stanovište mimo mrazovej kotliny. Drevina býva zdravotne spoľahlivá, občas sa môžu objaviť vošky na mladých výhonkoch alebo škvrnitosti listov pri dlhodobo vlhkom lete. Výsadba kontajnerovaných rastlín je vhodná od marca do novembra. Pri výsadbe do aleje sa obvykle volí rozostup približne 2–3 m podľa požadovanej hustoty.

Autor: Lucie | Revize: 16.12. 2025