Parócia perzská 'Golden Bell Tower'

Podrobný popis

Parrótia perzská 'Golden Bell Tower' - selekčný kultivar, ktorý vyniká svojim úzkym stĺpovitým až cyprusovitým vzrastom, ktorý si udržuje elegantný habitus aj s vekom, čím ho robí vhodným riešením do záhrad s obmedzeným priestorom alebo ako vertikálny akcent v krajinárskych výsadbách. Tento opadavý strom obvykle dosahuje výšku okolo 6 – 8 metrov a šírku približne 2 – 3,5 metrov s rovnomerne rozloženými vetvami. Na jar obvykle od konca februára do marca nesie drobné, nenápadné kvety s výraznými červenými tyčinkami ešte pred rašením listov, ktoré pôsobia dekoratívne v chladnejšom období. Po odkvitnutí pučia listy zelenej farby, ktoré počas vegetácie poskytujú príjemný letný dekor a na jeseň prechádzajú intenzívnou premenou do teplých tónov jasne zlato-žltej, oranžovej až červenej, čo dodáva záhrade výraznú jesennú atraktivitu. Na starších exemplároch je navyše viditeľná dekoratívna, mierne olupujúca borka, ktorá pridáva zaujímavý texturálny prvok. Vyniká svojou odolnosťou voči väčšine bežných chorôb a škodcov. V záhrade nachádza uplatnenie ako solitérny strom, výrazný vertikálny prvok v záhonoch či alejach, rovnako ako v mestských výsadbách s obmedzeným priestorom, kde jeho jesenná farba a jarné kvety prinášajú sezónne kontrasty.Je plne mrazuvzdorná do -30 °C.

Parrótia perzská latinsky Parrotia persica, predstavuje strom pôvodom z Ázie, konkrétne z oblastí na úpätí hôr Severného Iránu a Azerbajdžanu. V týchto regiónoch je bežné nájsť Parrotiu perzskú v rámci zmiešaných lesov. Rozkvitá vo februári až marci, ešte pred tým, než začnú pučať listy. Jej kvety pripomínajú červené až vínové strapce, podobné tým pri hamamelu. Ker môže dorastať až do výšky 5 m, prípadne vyrásť až do výšky 10 m ako menší strom. Je viackmenný a má široko rozloženú korunu. Borka má hnedo-sivú farbu a väčšinou sa uvoľňuje vo väčších plátoch, zanechávajúc za sebou škvrny, ktoré postupne tmavnú. Listy sú opadavé, striedavé, majú tupý a zaokrúhlený tvar a dosahujú dĺžku 5 až 20 cm. Sú pomerne tuhé a kožovité, s krásne zeleným, lesklým povrchom. Čoskoro pučia a dlho zotrvávajú na vetvách. Na jeseň sa ich farby premieňajú do nádherných odtieňov červenej, žltej, oranžovej a prechádzajú až do zlatisto ohnivo červených tónov. Parrótia perzská znáša dobre suchšie pôdy, dokáže prospievať aj v chudobnejších pôdach a má rada slnečné stanovište, ale zvláda aj polotieň. Čo sa týka nárokov na pôdu, nie je príliš náročná na kvalitu. Dobre sa adaptovala na pôdy neutrálne, mierne kyslé aj zásadité. Vyniká v tolerancii voči rezu, ale nevyžaduje ho často, pretože prirodzene rastie a vyvíja sa do pravidelného tvaru. Je obľúbená ako solitérny strom v záhrade a skvele ladí v kombinácii s ihličnanmi. Vhodná je aj na tvorbu hustých živých plotov, ktoré prinášajú záhrade elegantný ráz a osobitosť.

Pestovanie: Na pestovanie je vhodné slnečné aj polotienisté stanovište, na výsušných a veterných miestach býva lepšie ľahké pritienenie a závetrie. Najlepšie prospieva v hlbšej, priepustnej pôde s vyšším podielom humusu, ktorá drží rovnomernú vlahu, bez dlhodobého zamokrenia. Reakcia pôdy sa osvedčuje mierne kyslá až neutrálna, orientačne pH 5,5–7,0. Po výsadbe sa odporúča mulč z kôry alebo listovky a pravidelná zálievka v prvých 2–3 rokoch, neskôr strom lepšie znáša aj kratšie sucho. Pre intenzívne jesenné farby býva dôležitá vlaha v lete a na začiatku jesene stále. Hnojenie sa obvykle rieši kompostom na jar alebo vyváženým hnojivom pre okrasné dreviny. Rez nebýva nutný, prípadné korekcie tvaru sa vykonávajú po odkvitnutí alebo v lete. Mrazuvzdornosť sa pri kultivare uvádza okolo -26 až -29 °C, mladé rastliny ocenia ochranu koreňov mulčom a stanovište mimo mrazovej kotliny. Drevina býva zdravotne spoľahlivá, občas sa môžu objaviť vošky na mladých výhonkoch alebo škvrnitosti listov pri dlhodobo vlhkom lete. Výsadba kontajnerovaných rastlín je vhodná od marca do novembra. Pri výsadbe do aleje sa obvykle volí rozostup približne 2–3 m podľa požadovanej hustoty.

Autor: Lucie | Revize: 16.12. 2025