Parócia perzská 'Bella'

Podrobný popis

Parócia perzská 'Bella' - jedná sa o listnatý opadavý vyšší ker až menší strom, ktorý v závislosti na podmienkach pestovania dorastá približne do výšky 4–10 m. Vytvára oválnu, mierne polootvorenú korunu s pravidelným a vyváženým hábitom, vďaka ktorému pôsobí vzdušne a elegantne po celý rok. Najväčšiu okrasnú hodnotu má predovšetkým na jeseň, kedy sa listy vyfarbujú do tmavo červených až fialovo červených odtieňov, ktoré sú výrazné a veľmi dekoratívne. Mladé listy pučia v sýto tmavo fialovej farbe, postupne sa však počas vegetácie menia na sýto zelenej. Rastlina navyše vytvára nové listy aj v priebehu leta, čím vzniká zaujímavý farebný kontrast a strom súčasne nesie listy dvojakého zafarbenia. Listy sú oválne až obvajcovité, lesklé, dlhé približne 7–10 cm a pôsobia zdravým, pevným dojmom. V období februára až marca sa objavujú nenápadné, ale dekoratívne červené kvety, ktoré rastlinu oživujú ešte pred plným olistením. Po odkvitnutí sa vytvárajú drobné klasnaté kapsuly dlhé zhruba 1 cm. U starších jedincov je zrejmé atraktívne odlupovanie kôry, ktorá má šedofialové zafarbenie a dodáva drevine ďalší okrasný efekt. Najlepšie vynikne vysadená ako solitéra v záhrade alebo parku, kde môže plne uplatniť svoj tvar, farbu listov aj celkový vzhľad.

Parrotia perzská latinsky Parrotia persica, predstavuje strom pôvodom z Ázie, konkrétne z oblastí na úpätí hôr Severného Iránu a Azerbajdžanu. V týchto regiónoch je bežné nájsť Parrotiu perzskú v rámci zmiešaných lesov. Rozkvitá vo februári až marci, ešte pred tým, než začnú pučať listy. Jej kvety pripomínajú červené až vínové strapce, podobné tým pri hamamelu. Ker môže dorastať až do výšky 5 m, prípadne vyrásť až do výšky 10 m ako menší strom. Je viackmenný a má široko rozloženú korunu. Borka má hnedo-sivú farbu a väčšinou sa uvoľňuje vo väčších plátoch, zanechávajúc za sebou škvrny, ktoré postupne tmavnú. Listy sú opadavé, striedavé, majú tupý a zaokrúhlený tvar a dosahujú dĺžku 5 až 20 cm. Sú pomerne tuhé a kožovité, s krásne zeleným, lesklým povrchom. Čoskoro pučia a dlho zotrvávajú na vetvách. Na jeseň sa ich farby premieňajú do nádherných odtieňov červenej, žltej, oranžovej a prechádzajú až do zlatisto ohnivo červených tónov. Parrótia perzská znáša dobre suchšie pôdy, dokáže prospievať aj v chudobnejších pôdach a má rada slnečné stanovište, ale zvláda aj polotieň. Čo sa týka nárokov na pôdu, nie je príliš náročná na kvalitu. Dobre sa adaptovala na pôdy neutrálne, mierne kyslé aj zásadité. Vyniká v tolerancii voči rezu, ale nevyžaduje ho často, pretože prirodzene rastie a vyvíja sa do pravidelného tvaru. Je obľúbená ako solitérny strom v záhrade a skvele ladí v kombinácii s ihličnanmi. Vhodná je aj na tvorbu hustých živých plotov, ktoré prinášajú záhrade elegantný ráz a osobitosť.

Pestovanie: Pro pěstování je vhodné slunné i polostinné stanoviště, na výsušných a větrných místech bývá lepší lehké přistínění a závětří. Nejlépe prospívá v hlubší, propustné půdě s vyšším podílem humusu, která drží rovnoměrnou vláhu, bez dlouhodobého zamokření. Reakce půdy se osvědčuje mírně kyselá až neutrální, orientačně pH 5,5–7,0. Po výsadbě se doporučuje mulč z kůry nebo listovky a pravidelná zálivka v prvních 2–3 letech, později strom lépe snáší i kratší sucho. Pro intenzivní podzimní barvy bývá důležitá vláha v létě a na začátku podzimu stále. Hnojení se obvykle řeší kompostem na jaře nebo vyváženým hnojivem pro okrasné dřeviny. Řez nebývá nutný, případné korekce tvaru se provádějí po odkvětu nebo v létě. Mrazuvzdornost se u kultivaru uvádí kolem -26 až -29 °C, mladé rostliny ocení ochranu kořenů mulčem a stanoviště mimo mrazové kotliny. Dřevina bývá zdravotně spolehlivá, občas se mohou objevit mšice na mladých výhonech nebo skvrnitosti listů při dlouhodobě vlhkém létě. Výsadba kontejnerovaných rostlin je vhodná od března do listopadu. Při výsadbě do aleje se obvykle volí rozestup přibližně 2–3 m podle požadované hustoty.

Autor: Lucie | Revize: 16.12. 2025