Papradník močiarny - Thelypteris palustris

Podrobný popis

Papradník močiarny - vytrvalá papraď rozšírená v miernom pásme Európy, Ázie i Severnej Ameriky, prirodzene sa vyskytujúca aj na území Slovenskej republiky. Je typickým druhom mokradí, rašelinísk, lužných lesov a brehov vodných tokov, kde vytvára súvislé porasty v podraste drevín alebo na otvorených, vlhkých stanovištiach. Rastie z plazivých podzemkov, vďaka ktorým sa pozvoľna rozširuje do okolia a stabilizuje pôdu. Listy sú vzpriamené až mierne oblúkovité, 40-80 cm dlhé, svetlo až stredne zelené, jemne perovité a mäkké na pohľad. Textúra olistenia pôsobí ľahko a vzdušne, čo z tejto paprade robí cenný prvok prírodne ladených záhrad. Výtrusy dozrievajú v letných mesiacoch na spodnej strane listov. Druh sa uplatňuje predovšetkým v krajinárskych úpravách, pri záhradných jazierkach, tónach a potokoch, v dažďových záhradách a mokradných záhonoch. Vhodnými spoločníkmi sú vlhkomilné trvalky a trávy, napríklad ostrice, sitiny, záružlia, kosatce sibírske alebo nízke vŕby.

Pestovanie: Rastliny sa pestujú na stanovištiach v polotieni až tieni, znášajú aj rozptýlené slnko, pokiaľ je zaistená trvale vysoká pôdna vlhkosť. Najvhodnejšia je humózna, výživná pôda s veľmi dobrou schopnosťou zadržiavať vodu, kyslá až mierne kyslá, s odporúčaným pH približne 4,5-6,5. Druh dobre prosperuje aj v pôdach s periodickým zaplavením alebo v tesnej blízkosti vodnej hladiny. Výsadba sa vykonáva na jar alebo na jeseň. Zálievka je zásadná najmä v suchších obdobiach alebo pri pestovaní mimo priameho kontaktu s vodnou plochou. Hnojenie zvyčajne nie je nutné, vhodné je len doplnenie organickej hmoty pri výsadbe. Thelypteris palustris je plne mrazuvzdorná približne do -30 °C a nevyžaduje zimnú ochranu. Na zimu nadzemná časť zaťahuje a na jar znovu spoľahlivo raší. Odporúčaný spon zodpovedá približne 6-9 rastlinám na m², aby došlo k rovnomernému zapojeniu porastu bez nadmerného zahustenia. Druh je dlhodobo stabilný, má vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom a je vhodný aj pre menej skúsených pestovateľov.

Autor: Jana | Revízia: 30.1.2026