Papraď samec 'Crispa-Cristata' - Dryopteris filix-mas 'Crispa-Cristata'

Podrobný popis

Papraď samec 'Crispa-Cristata' - záhradná forma paprade samca, cenená pre nápadne zvlnené okraje a hrebenite chocholaté zakončenie lístkov. Kultivar patrí medzi dlhodobo pestované európske výbery a je oceňovaný pre stabilný vzhľad, ktorý sa nemení ani v polotieni. Rastie z krátkeho podzemku a vytvára husté trsy, ktoré v dospelosti mávajú približne 50–80 cm na výšku a 40–60 cm do šírky. Listy pučia na jar zo stočených výhonov, v lete zostávajú sviežo zelené a na rube sa tvoria výtrusné kôpky usporiadané v radoch. Kaderenie je zrejmé hlavne na okrajoch a na koncoch, kde sa lístky rozvetvujú do jemných hrebienkov, takže aj jednofarebná zeleň pôsobí plasticky. V kompozícii funguje ako kontrast k veľkolistým trvalkám, napríklad k bohyškám, rodgersiám alebo k čemericiam, a zjemňuje prechod medzi drevinami a podrastom. Dobre sa kombinuje s pľúcnikmi, dlhmi a s jarnými cibuľovinami, ktoré vykvitajú ešte pred plným rozvinutím listov paprade. Rovnako ako druh je rastlina pri požití nevhodná a podzemok obsahuje horké látky, ktoré boli historicky využívané v ľudovom liečiteľstve. V miernych zimách môže časť olistenie pretrvať do jari, po mokrom snehu sa však listy často polámu a trs čaká na nové pučanie.

Pestovanie: Osvedčuje sa v polotieni až tieni, v závetrí av pokojnejšej mikroklíme so zvýšenou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pod riedkymi drevinami. Pôda býva najvhodnejšia humózna, živná a trvalo svieža, zároveň však priepustná. Dôležitá je drenáž, pretože zimné zamokrenie poškodzuje podzemok. Reakcia pôdy vyhovuje mierne kyslá až neutrálna, približne pH 5,5–7,0. Výsadba sa najlepšie darí od marca do mája a znova v septembri až októbri, pri letnej výsadbe je vhodné počítať s častejšou zálievkou. Zálievka je kľúčová v prvom roku a pri dlhších prísuškách, po zakorenení znáša krátke sucho, dlhodobý prísušok však skracuje a zasychá listy. Hnojenie stačí mierne, obvykle jarný prídavok kompostu alebo listovky; prehnojenie dusíkom vedie k mäkším listom. Rez sa týka odstránenia starých a poškodených listov na konci zimy alebo skoro na jar, aby nové výhony vyrašili čisto. Mulč z listovky či jemnej kôry stabilizuje vlhkosť a chráni koreňový krčok pred výkyvmi teplôt. Pestovanie v nádobe je možné v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou a substrátom bohatým na humus s prímesou hrubšej frakcie, v zime je zásadné obmedziť premokrenie. Ide o výtrusnú paprade bez kvitnutia a bez zberu. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza približne -28 až -30 °C, listy môžu v holomrazoch utrpieť už okolo -10 až -15 °C. Odporúčané rozostupy pri výsadbe sú 45–60 cm podľa cieľovej veľkosti trsu. Pri zlej cirkulácii vzduchu sa môže objaviť škvrnitosť alebo múčnatku, v premokrenej pôde hniloby podzemku. Zo škodcov škodia slimáci na mladých výhonkoch, v nádobách sa niekedy uplatní lalokonosec, pre začiatočníkov býva najspoľahlivejšia rovnomerná vlaha bez preliatia.

Autor: Kristýna | Revízia: 21.01. 2026