Papraď ostenkatá - Dryopteris carthusiana

Podrobný popis

Papraď ostenkatá - pôvodný druh mierneho pásu severnej pologule, v bežný v lesoch a na vlhších stanovištiach. V prírode obsadzuje tienisté bučiny a smrečiny, prameniská, okraje rašelinísk i vlhké kamenné múriky, kde vyrastá z krátkeho podzemku v hustejších trsoch. Stopky nesú jemné, svetlo hnedé pleviny, ktoré počas leta často rednú, a celý trs pôsobí čisto a úhľadne. Listy sú 2–3× sperené, jemne pílkovité, svetlo až stredne zelené, s ľahko krajkovou kresbou. V dospelosti obvykle dorastá 0,3 – 0,8 m výšky a 0,5 – 1 m šírky podľa vlahy a úživnosti pôdy. Na rube lístkov sa od leta vytvárajú výtrusnicové kôpky a výtrusy dozrievajú približne od júla do septembra. V záhrade sa uplatňuje ako stála zelená textúra do podrastu, medzi bohyškami, dlžuchami, čemerice, škornice a tieňomilné ostrice, prípadne ako mäkší kontrast k veľkolistým rodgersiám. Oproti papradi samcovi (Dryopteris filix-mas) máva jemnejšie členený, užší list a celkovo subtílnejší výraz, ktorý sa dobre kombinuje aj v menších záhradách.

Pestovanie: Osvedčuje sa v polotieni až tieni, v závetrí av pokojnejšej mikroklíme so zvýšenou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pod riedkymi drevinami. Pôda býva najvhodnejšia humózna, živná a trvalo svieža, zároveň však priepustná. Dôležitá je drenáž, pretože zimné zamokrenie poškodzuje podzemok. Reakcia pôdy vyhovuje mierne kyslá až neutrálna, približne pH 5,5–7,0. Výsadba sa najlepšie darí od marca do mája a znova v septembri až októbri, pri letnej výsadbe je vhodné počítať s častejšou zálievkou. Zálievka je kľúčová v prvom roku a pri dlhších prísuškách, po zakorenení znáša krátke sucho, dlhodobý prísušok však skracuje a zasychá listy. Hnojenie stačí mierne, obvykle jarný prídavok kompostu alebo listovky; prehnojenie dusíkom vedie k mäkším listom. Rez sa týka odstránenia starých a poškodených listov na konci zimy alebo skoro na jar, aby nové výhony vyrašili čisto. Mulč z listovky či jemnej kôry stabilizuje vlhkosť a chráni koreňový krčok pred výkyvmi teplôt. Pestovanie v nádobe je možné v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou a substrátom bohatým na humus s prímesou hrubšej frakcie, v zime je zásadné obmedziť premokrenie. Ide o výtrusnú paprade bez kvitnutia a bez zberu. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza približne -28 až -30 °C, listy môžu v holomrazoch utrpieť už okolo -10 až -15 °C. Odporúčané rozostupy pri výsadbe sú 45–60 cm podľa cieľovej veľkosti trsu. Pri zlej cirkulácii vzduchu sa môže objaviť škvrnitosť alebo múčnatku, v premokrenej pôde hniloby podzemku. Zo škodcov škodia slimáci na mladých výhonkoch, v nádobách sa niekedy uplatní lalokonosec; pre začiatočníkov býva najspoľahlivejšia rovnomerná vlaha bez preliatia.

Autor: Kristýna | Revízia: 21.01. 2026