Papraď hrdzavá 'Pinderi' - Dryopteris affinis 'Pinderi'

Podrobný popis

Papraď hrdzavá 'Pinderi' - záhradný výber druhu Dryopteris affinis z európskych listnatých a zmiešaných lesov, kde rastie v humóznej pôde nad minerálnym podložím. Odroda sa vyznačuje štíhlejším, vzpriamenejším hábitom a dlhšími, úzko kopijovitými listami, ktoré vytvárajú pravidelný trs. Mladé výhony bývajú na jar nápadné teplým, zlatošupinatým sfarbením stopiek, v lete prechádzajú do tmavo zelenej. Jednotlivé listy dosahujú približne 60–80 cm, šírka trsu sa obvykle pohybuje okolo 50–80 cm, rastlina sa nerozbieha do okolia a udržuje kompaktný pôdorys. Na rube listov sa v lete zakladajú kôpky výtrusníc, ktoré dozrievajú spravidla od júla do septembra. V záhrade funguje ako pokojný, zvislý akcent v podraste, vynikne pri kameňoch, pri vodných prvkoch i vo väčšej nádobe, kde sa dobre vyníma kresba sperenia. V kombináciách sa osvedčuje s bohyškami, brunnerami, čemericami a s jarnými cibuľovinami, ktoré na jar využijú svetlo pred olistením stromov.Je tiež vhodná na výsadbu vo vlhkých záhradných oblastiach, ako sú brehy potokov alebo jazierka.

Pestovanie: Osvedčuje sa v polotieni až tieni, v závetrí av pokojnejšej mikroklíme so zvýšenou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pod riedkymi drevinami. Pôda býva najvhodnejšia humózna, živná a trvalo svieža, zároveň však priepustná. Dôležitá je drenáž, pretože zimné zamokrenie poškodzuje podzemok. Reakcia pôdy vyhovuje mierne kyslá až neutrálna, približne pH 5,5–7,0. Výsadba sa najlepšie darí od marca do mája a znova v septembri až októbri, pri letnej výsadbe je vhodné počítať s častejšou zálievkou. Zálievka je kľúčová v prvom roku a pri dlhších prísuškách, po zakorenení znáša krátke sucho, dlhodobý prísušok však skracuje a zasychá listy. Hnojenie stačí mierne, obvykle jarný prídavok kompostu alebo listovky; prehnojenie dusíkom vedie k mäkším listom. Rez sa týka odstránenia starých a poškodených listov na konci zimy alebo skoro na jar, aby nové výhony vyrašili čisto. Mulč z listovky či jemnej kôry stabilizuje vlhkosť a chráni koreňový krčok pred výkyvmi teplôt. Pestovanie v nádobe je možné v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou a substrátom bohatým na humus s prímesou hrubšej frakcie, v zime je zásadné obmedziť premokrenie. Ide o výtrusnú paprade bez kvitnutia a bez zberu. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza približne -28 až -30 °C, listy môžu v holomrazoch utrpieť už okolo -10 až -15 °C. Odporúčané rozostupy pri výsadbe sú 45–60 cm podľa cieľovej veľkosti trsu. Pri zlej cirkulácii vzduchu sa môže objaviť škvrnitosť alebo múčnatku, v premokrenej pôde hniloby podzemku. Zo škodcov škodia slimáci na mladých výhonkoch, v nádobách sa niekedy uplatní lalokonosec; pre začiatočníkov býva najspoľahlivejšia rovnomerná vlaha bez preliatia.

Autor: Kristýna | Revízia: 21.01. 2026