Orech kráľovský 'Robert Livermore' Juglans regia 'Robert Livermore'

Podrobný popis

Orech kráľovský 'Robert Livermore' - bola uvedená do pestovania v USA na konci 90. rokov a patrí medzi červenojadrové typy. Vonkajšie zelené oplodie sa pri dozrievaní otvára a po rozlúsknutí je viditeľná červenkastá šupka jadra, ktorá dáva orechom jemne korenistú, plnú chuť. Strom je jednodomý, nesie samčie jahňady aj nenápadné samičie kvety na jar, najčastejšie v apríli a máji. Plodí často aj na postranných púčikoch, takže pri dobrom opelení dáva stabilný výnos. Orechy sú stredné až väčšie, jadro sa zo škrupiny vyberá pomerne ľahko a dobre ju vypĺňa, bežne okolo 7 g na jedno jadro. Sfarbenie je najvýraznejšie po čerstvom vylúpaní, pri teplejšom skladovaní postupne tmavne, preto sa hodí rýchle dosušenie v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Plodnosť býva pravidelnejšia, pokiaľ v okolí rastie ďalšia odroda orecha s prekryvom kvitnutia napríklad 'Chandler' alebo 'Franquette'. V záhrade sa uplatní ako solitér so široko rozloženou korunou, obvykle 8-12 m, pri dobrých podmienkach dorastá zhruba 10-18 m. Vďaka dekoratívnemu jadru je vhodný pre studenú kuchyňu, pečenie aj domáce likéry, kde sa farba uplatní najlepšie bez dlhého praženia.

Orech kráľovský je klasický vlašský orech, ktorý sa pestuje už po mnoho storočí. Dorastá do výšky až 30 m. Koruna je takmer guľovitá a skladá sa z ťažkých vetiev. Starý kmeň je svetlo šedý s hlbokými, nepravidelnými a zvislými ryhami. Listové úkrojky sú vajcovité až oválne, zhruba 8 - 12 cm dlhé. Celkovo list dorastá do dĺžky 20 – 30 cm. Sú nesperené a majú jasne zelenú farbu. Po rozvinutí listov sa objavujú veľké samčie mačičky, na dĺžku majú zhruba 7 cm a menšie samičie kvety, ktoré sú u skupené po 2 alebo 3. Plody sú ukryté pod zelenou šupkou, ktorá je takmer okrúhleho tvaru a je hladká. Orech je svetlo hnedej farby a je veľmi chutný. Strom plodí až vo veku cca 15 rokov. Korenie veľmi hlboko.

Pestovanie: V SR sa najlepšie osvedčujú slnečné polohy s dobrým prúdením vzduchu, ideálne mimo mrazovej kotliny, pretože neskoré jarné mrazy môžu poškodiť kvety. Pôda býva vhodná hlbšia, živná a dobre odvodnená, s pH približne 6,5-7,8, na ťažkých zamokrených pôdach trpia korene. Výsadba sa vykonáva na jar od marca do apríla alebo na jeseň od októbra do novembra, pri kontajnerovaných stromčekoch aj dlhšie pri nezamrznutej pôde. Odporúčaný rozostup je zhruba 8–10 m. Zber nastáva najčastejšie od druhej polovice septembra do októbra, kedy zelený oplodí praská a orechy sa ľahko uvoľňujú. Po zbere sa orechy sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste, aby sa znížilo riziko plesní a jadrá si udržali farbu i arómu. Mrazuvzdornosť vyzretého dreva sa uvádza okolo -25 °C, mladé stromčeky prospievajú s mulčom a ochranou kmienka proti okusu. Rez sa obmedzuje na výchovný a zdravotný, vhodné obdobie býva v lete po vyzretí výhonov, pretože zimný rez môže výraznejšie „slzieť“ a zvyšovať riziko infekcií. Zálievka je dôležitá hlavne v prvých 2–3 rokoch po výsadbe av suchých rokoch počas nalievania plodov, hnojenie obvykle postačí kompostom a jarnou dávkou dusíka. Pestovanie v nádobe dáva zmysel len krátkodobo, pretože koreňový systém rýchlo zosilní a vyžaduje priestor. V daždivých jaroch sa môže objaviť bakteriálna škvrnitosť orecha a hubové škvrnitosti listov, plody môžu poškodzovať vrtule orechová alebo obaleči. Pod korunou sa uplatňuje juglón, preto sa v blízkosti horšie darí citlivejším rastlinám a trávnik či štrk bývajú praktickou voľbou.

Autor: Kristýna | Revízia: 12.02.2026

Viac na: Návod na pestovanie orechov