Onoklea citlivá - Onoclea sensibilis Onoclea sensibilis

Podrobný popis

Onoklea citlivá - druh paprade pôvodom z Severnej Ameriky. Vytvára pekné a bohaté trsy žiarivo zelených listov, ktoré sú pri rašení červenkasté a na zimu opadajú. Rastlina má unikátnu vlastnosť, ktorá jej dala meno "citlivý" - listy reagujú na dotyk a svetlo. Keď sú podráždené, sklápajú sa dole. Papraď s atraktívnymi, zloženými listami. Listy majú charakteristický tvar podobný pernatým palmetám. Sú dvakrát alebo trojnásobne sperené a majú dlhé, zubaté lístky. Mladé lístky a výhonky majú červenohnedú farbu, ktorá neskôr zelená. Môže dosiahnuť rôzne rozmery v závislosti od podmienok rastu a prostredia, v ktorom je pestovaný. Obvykle dosahuje výšku asi 60 cm až 90 cm, ale môže byť aj vyššia alebo nižšia podľa rastových podmienok. Rozpätie rastliny môže byť podobné výške. Jeho listy môžu tvoriť rozložitý zhluk s priemerom okolo 90 cm až 120 cm, ale opäť sa môže líšiť podľa konkrétnych podmienok prostredia a starostlivosti. Keďže rastie v zhlukoch, môže sa vytvárať dojem, že je širší ako je jeho skutočný priemer. Jeho koreňový systém býva často hustý a môže sa šíriť do šírky, čo mu pomáha vytvárať plný a dekoratívny vzhľad. Celkovo je zaujímavou a atraktívnou rastlinou, ktorá sa vyznačuje svojimi dekoratívnymi listami a schopnosťou reagovať na podnety. Je obľúbenou papradí pre záhradné úpravy a tiež zohráva dôležitú úlohu vo vlhkých prírodných stanovištiach Severnej Ameriky.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni až tieni, v závetrí a v humóznej pôde s dobrou zásobou vlahy. Znáša aj plné slnko, pokiaľ je pôda trvalo vlhká alebo v blízkosti vody. Vhodné je pH približne 5,5–7,0, pôdy hlinité až ílovito-hlinité s vyšším obsahom organickej hmoty. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v záhrade sa obvykle počíta s rozostupmi 30–40 cm, čo zodpovedá asi 7 ks na m². V prvých sezónach sa porast rozširuje pomalšie, potom zapĺňa priestor súvislejšie. Prihnojovanie nebýva nutné, dôležitejší je mulč z listovky alebo kompostu, ktorý udržiava rovnomernú vlhkosť a chráni podzemky pred prehrievaním. Zálievka je významná hlavne pri dlhšom suchu a na ľahkých pôdach. Na jar staré listy zaťahujú a nové vejáre ich nahrádzajú, plodolisty možno ponechať ako zimnú dekoráciu a odstrániť ich až pri nástupe rašenia. V priestrannej nádobe sa pestuje podobne ako v záhone, substrát však rýchlejšie vysychá. V našich podmienkach býva plne mrazuvzdorná približne do −30 °C. V horúcom lete na suchu môžu listy predčasne zasychať, na vlhkejších stanovištiach zostáva olistenie dlhšie svieže. Choroby sa objavujú len výnimočne, príležitostne sa môžu objaviť okusy slimákov na mladých výhonkoch.

Autor: Nikol | Revízia: 2. 2. 2026