Nevädza žltovetá - Centaurea macrocephala

Podrobný popis

Nevädza žltovetá - pochádza z horských lúk Kaukazu a severovýchodného Turecka, často z pásma okolo hornej hranice lesa. V záhradách vytvára výrazný, trsnatý habitus s priamymi lodyhami a bohatou prízemnou ružicou. Listy sú široko kopijovité, mierne drsné, šedozelené až stredne zelené, najnižšie bývajú stopkaté a môžu dosahovať aj okolo 20–25 cm, vyššie na stonke prisadajú. Na koncoch tuhých, jemne chlpatých lodyh sa v júli a auguste otvárajú guľovité úbory 7–10 cm. Kvety majú sýto žltý odtieň, okrajové kvety bývajú dlhšie a dávajú úboru „chmýřovitý“ obrys. Zákrov tvoria lesklé, svetlo hnedé listene pripomínajúce artičok, takže aj odkvitnuté hlávky pôsobia dekoratívne. Rastlina sa uplatní ako akcent v trvalkovom záhone aj v prírodne ladených výsadbách a priťahuje opeľovače. Dobre sa kombinuje s okrasnými trávami, strapatkami, šalviami či rozchodníkmi, ktoré nadväzujú kvitnutím neskôr v lete. Kvety sú vhodné na rez a po usušení si dlho držia tvar.

Pestovanie: Preferuje plné slnko a priepustná, skôr chudobnejšia pôda s prímesou štrku a neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. V ťažkých íloch pomáha drenáž a zvýšený záhon, pretože v zime vadí dlhodobé zamokrenie. Po výsadbe sa udržuje pravidelná vlaha, po zakorenení znáša suchšie obdobie leta a vystačí s miernym prihnojením kompostom na jar. Mulč zo štrku alebo drobnej drviny obmedzuje zaburinenie a udržuje ružicu čistú. Odstraňovanie odkvitnutých úborov predlžuje kvitnutie a obmedzuje samovýsev, ktorý sa môže v teplých polohách objaviť, pri ponechaní kvetenstva sa naopak získa materiál na sušenie. Na jar sa odstraňujú suché zvyšky ružice, prípadne sa staršie trsy po 3–4 rokoch delia, aby si udržali vitalitu. V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a minerálnym substrátom, zálievka je potom pravidelnejšia ako vo voľnej pôde. V podmienkach SR je rastlina mrazuvzdorná približne do −34 °C, najlepšie prezimuje na vzdušnom mieste bez zimného premokrenia. Vsádza sa od marca do októbra, obvyklý rozostup je 40–50 cm, teda asi 4–6 rastlín na m². Z chorôb sa môže objaviť múčnatka pri prehustnutom poraste, zo škodcov vošky na mladých výhonkoch, väčšinou bez zásadného poškodenia.

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026