Nevädza ružová - Centaurea dealbata Centaurea dealbata

Podrobný popis

Nevädza ružová - vytrvalá bylina z čeľade hviezdnicovitých, pôvodom zo suchých a polosuších trávnikov strednej a juhovýchodnej Európy a z oblastí Malej Ázie, často na vápnitých stráňach a kamenistých pastvinách. V záhradnej praxi sa cení pre dlhé kvitnutie v čase, keď mnoho trvaliek už prechádza do semena. Z prízemnej ružice úzkych, šedozelených, kožovitých listov vyrastajú pevné, štíhle lodyhy obvykle 50–70 cm vysoké, v dobrej pôde až okolo 80–90 cm, trs sa rozrastá do šírky asi 40–60 cm. Okraje listov môžu byť jemne ostnité, preto sa druh uplatní skôr v skalkách av záhonoch než pri cestách, kde sa často chodia naboso. Od júna do septembra sa na vrcholoch lodyh objavujú úbory 4–6 cm v modrých až levanduľových tónoch s tmavším terčom. Striebristo lesklé, blanité zákrovné listene pôsobia „papierovo“ a po odkvitnutí zostávajú dekoratívne, takže rastlina drží štruktúru aj v suchých kyticiach. Kvety navštevuje drobný hmyz, včely aj motýle. Vo výsadbách sa osvedčuje v štrku a na suchých svahoch, kde vytvára ľahkú čipku medzi levanduľou, šalviami, kostravami, rozchodníkmi, netraskami alebo nízkymi kosatcami. Koreň obsahuje zásobný polysacharid inulín a aromatické látky spomínané v ľudovom liečiteľstve, bez zdravotných tvrdení.

Pestovanie: Preferuje plné slnko a priepustná, skôr chudobnejšia pôda s prímesou štrku a neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. V ťažkých íloch pomáha drenáž a zvýšený záhon, pretože v zime vadí dlhodobé zamokrenie. Po výsadbe sa udržuje pravidelná vlaha, po zakorenení znáša suchšie obdobie leta a vystačí s miernym prihnojením kompostom na jar. Mulč zo štrku alebo drobnej drviny obmedzuje zaburinenie a udržuje ružicu čistú. Odstraňovanie odkvitnutých úborov predlžuje kvitnutie a obmedzuje samovýsev, ktorý sa môže v teplých polohách objaviť, pri ponechaní kvetenstva sa naopak získa materiál na sušenie. Na jar sa odstraňujú suché zvyšky ružice, prípadne sa staršie trsy po 3–4 rokoch delia, aby si udržali vitalitu. V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a minerálnym substrátom, zálievka je potom pravidelnejšia ako vo voľnej pôde. V podmienkach SR je rastlina mrazuvzdorná približne do −34 °C, najlepšie prezimuje na vzdušnom mieste bez zimného premokrenia. Vsádza sa od marca do októbra, obvyklý rozostup je 40–50 cm, teda asi 4–6 rastlín na m². Z chorôb sa môže objaviť múčnatka pri prehustnutom poraste, zo škodcov vošky na mladých výhonkoch, väčšinou bez zásadného poškodenia.

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026