Nevädza pulcherrima - Centaurea pulcherrima

Podrobný popis

Chrpa pulcherrima - často uvádzaná ako Psephellus pulcherrimus, pochádza zo skalnatých svahov a otvorených alpínskych lúk Kaukazu a severovýchodného Turecka, kde rastie v priepustných, kamenistých pôdach. V záhrade vytvára kompaktný trs s prízemnou ružicou šedozelených až striebristých listov, jemne plstnatých a často hlboko vykrajovaných, takže pôsobí ľahko aj medzi hutnejšími trvalkami. Počas kvitnutia dosahuje obvykle 25–40 cm výšku a okolo 25–35 cm šírky, bez výrazného odnožového rozpínania. Od mája alebo júna do júla, na chladnejších stanovištiach často až do augusta, vyrastajú štíhle, málo vetvené lodyhy a na ich koncoch sa otvárajú jednotlivé úbory približne 4–5 cm. Okrajové kvety sú ružové až ružovo fialové, smerom do stredu prechádzajú do krémových tónov. Zákrovné listene so svetlými strapcami zostávajú dekoratívne aj po odkvitnutí a prispievajú k „bodovému“ efektu vo výsadbe. Vôňa sa obvykle výrazne neprejavuje. Druh je včelomilný a vyhľadávaný motýľmi, dobre sa uplatní v skalkách, štrkových záhonoch, suchých lemoch aj v nádobách. Jemné olistenie pekne kontrastuje s kostravami, materinou dúškami, rozchodníkmi, nízkymi šalviami alebo s drobnokvetými pakosťami. Kvety sa dajú využiť aj na rez do menších väzieb.

Pestovanie: Preferuje plné slnko a priepustná, skôr chudobnejšia pôda s prímesou štrku a neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. V ťažkých íloch pomáha drenáž a zvýšený záhon, pretože v zime vadí dlhodobé zamokrenie. Po výsadbe sa udržuje pravidelná vlaha, po zakorenení znáša suchšie obdobie leta a vystačí s miernym prihnojením kompostom na jar. Mulč zo štrku alebo drobnej drviny obmedzuje zaburinenie a udržuje ružicu čistú. Odstraňovanie odkvitnutých úborov predlžuje kvitnutie a obmedzuje samovýsev, ktorý sa môže v teplých polohách objaviť, pri ponechaní kvetenstva sa naopak získa materiál na sušenie. Na jar sa odstraňujú suché zvyšky ružice, prípadne sa staršie trsy po 3–4 rokoch delia, aby si udržali vitalitu. V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a minerálnym substrátom, zálievka je potom pravidelnejšia ako vo voľnej pôde. V podmienkach SR je rastlina mrazuvzdorná približne do −34 °C, najlepšie prezimuje na vzdušnom mieste bez zimného premokrenia. Vsádza sa od marca do októbra, obvyklý rozostup je 40–50 cm, teda asi 4–6 rastlín na m². Z chorôb sa môže objaviť múčnatka pri prehustnutom poraste, zo škodcov vošky na mladých výhonkoch, väčšinou bez zásadného poškodenia.

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026