Nevädza pindicola - Centaurea pindicola

Podrobný popis

Nevädza pindicola - nižšie kultivar nevädze. Pochádza z horských oblastí juhozápadného Balkánu, najmä z pohoria Pindos a ďalších gréckych masívov, kde rastie v otvorených polohách na kamenistých svahoch a sutiach. V záhradách vytvára nízky, kompaktný trs s prízemnou ružicou a len mierne sa rozrastá, takže drží tvar v kompozícii. Listy sú kopijovité až lyrovito laločnaté, šedozelené a jemne plstnaté, často so striebristým nádychom. V čase kvitnutia vyrastajú krátke lodyhy a nesú jednotlivé úbory zhruba 3–4 cm, niekedy sediace. Okrajové kvety sú krémovo biele, smerom do stredu prechádzajú do striebristých tónov, a pri pohľade zblízka vynikne jemná kresba kvetných trubiek. Zákrovné listene mávajú tmavé prívesky so svetlými strapcami a krátkou osténkou, vďaka ktorým zostáva hlávka dekoratívna aj po odkvitnutí. Rastlina je včelomilná a uplatní sa v skalkách, štrkových záhonoch aj korytoch. V prírodne ladených výsadbách pôsobí ako svetlý bod medzi suchomilnými trvalkami a dobre ladí s taricami, koniklecmi, nízkymi hvozdíkmi, šalviami a kostravami. V drobných kyticiach môže poslúžiť aj ako kvet na rez.

Pestovanie: Preferuje plné slnko a priepustná, skôr chudobnejšia pôda s prímesou štrku a neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. V ťažkých íloch pomáha drenáž a zvýšený záhon, pretože v zime vadí dlhodobé zamokrenie. Po výsadbe sa udržuje pravidelná vlaha, po zakorenení znáša suchšie obdobie leta a vystačí s miernym prihnojením kompostom na jar. Mulč zo štrku alebo drobnej drviny obmedzuje zaburinenie a udržuje ružicu čistú. Odstraňovanie odkvitnutých úborov predlžuje kvitnutie a obmedzuje samovýsev, ktorý sa môže v teplých polohách objaviť, pri ponechaní kvetenstva sa naopak získa materiál na sušenie. Na jar sa odstraňujú suché zvyšky ružice, prípadne sa staršie trsy po 3–4 rokoch delia, aby si udržali vitalitu. V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a minerálnym substrátom, zálievka je potom pravidelnejšia ako vo voľnej pôde. V podmienkach SR je rastlina mrazuvzdorná približne do −34 °C, najlepšie prezimuje na vzdušnom mieste bez zimného premokrenia. Vsádza sa od marca do októbra, obvyklý rozostup je 40–50 cm, teda asi 4–6 rastlín na m². Z chorôb sa môže objaviť múčnatka pri prehustnutom poraste, zo škodcov vošky na mladých výhonkoch, väčšinou bez zásadného poškodenia.

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026