Nevädza horská - Centaurea montana

Podrobný popis

Nevädza horská - vytrvalá bylina horských lúk, lesných svetlín a okrajov krovín strednej a južnej Európy, často z chladnejších polôh s vlhším vzduchom. V záhradách tvorí rhizomatózny, trsnatý až kobercovitý habitus, ktorý počas 2–5 rokov zhustne a postupne vyplní priestor. V dospelosti máva približne 0,4 – 0,6 m na výšku a 0,5 – 0,8 m do šírky, na dobrom stanovisku aj viac, preto sa hodí do lemov a prírodných výsadieb. Prízemné ružice nesie kopijovité listy 8–15 cm, šedozelené až zelené, často jemne plstnaté, na stonke sediace. Od konca mája do júla vyrastajú priame, olistené lodyhy vysoké 30–60 cm, zakončené jednotlivými úbormi 5–7 cm. Okrajové kvety sú sýto modré, stredové ružové až fialové, zákrovné listene majú nápadne zubaté prívesky a aj odkvitnutá hlávka zostáva dekoratívna. Druh je včelomilný a vyhľadávaný motýľmi, pri dobrých podmienkach sa rozrastá podzemky a praktické je počítať s jeho šírkou. Modrá farba dobre ladí s ružami, pakostmi, šalviami aj okrasnými trávami. Kvety sú vhodné na rez a vo váze držia tvar niekoľko dní, výrazná vôňa sa obvykle neprejavuje. V ľudovom liečiteľstve sa kvety chrp tradične využívali na prípravu nálevov a obkladov, dnes sa pestuje predovšetkým pre okrasný efekt.

Pestovanie: Preferuje plné slnko a priepustná, skôr chudobnejšia pôda s prímesou štrku a neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. V ťažkých íloch pomáha drenáž a zvýšený záhon, pretože v zime vadí dlhodobé zamokrenie. Po výsadbe sa udržuje pravidelná vlaha, po zakorenení znáša suchšie obdobie leta a vystačí s miernym prihnojením kompostom na jar. Mulč zo štrku alebo drobnej drviny obmedzuje zaburinenie a udržuje ružicu čistú. Odstraňovanie odkvitnutých úborov predlžuje kvitnutie a obmedzuje samovýsev, ktorý sa môže v teplých polohách objaviť, pri ponechaní kvetenstva sa naopak získa materiál na sušenie. Na jar sa odstraňujú suché zvyšky ružice, prípadne sa staršie trsy po 3–4 rokoch delia, aby si udržali vitalitu. V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a minerálnym substrátom, zálievka je potom pravidelnejšia ako vo voľnej pôde. V podmienkach SR je rastlina mrazuvzdorná približne do −34 °C, najlepšie prezimuje na vzdušnom mieste bez zimného premokrenia. Vsádza sa od marca do októbra, obvyklý rozostup je 40–50 cm, teda asi 4–6 rastlín na m². Z chorôb sa môže objaviť múčnatka pri prehustnutom poraste, zo škodcov vošky na mladých výhonkoch, väčšinou bez zásadného poškodenia.

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026