Neopaxia - Neopaxia australasica Neopaxia australasica

Podrobný popis

Neopaxia - plazivá, podzemkatá bylina mokradí a horských pramenov Austrálie a Nového Zélandu, v literatúre uvádzaná aj ako Montia australasica. Vytvára tenké, pri zemi sa plaziace stonky dlhé okolo 20 – 30 cm, ktoré vo vlhku zakoreňujú a skladajú sa do hustých rohoží. Porast býva nízky, zvyčajne 5 – 10 cm vysoký, ale do šírky sa rozrastá výraznejšie, často 0,5 – 1 m podľa priestoru a prísunu vody. Listy sú dužinaté, úzko kopijovité až obvajcovité, pri báze s tenkou blanitým pošvou. Od mája do júna sa medzi listami otvárajú päťpočetné kvety biele až slabo naružovelé, veľké približne 5 – 10 mm, často s jemnou vôňou. Po odkvitnutí sa tvoria drobné tobolky s lesklými čiernymi semenami, ktoré sa môžu šíriť vodou, preto sa porast v plytkých partiách niekedy rozrastá aj mimo vymedzené miesto. V kompozíciách sa uplatňuje vedľa sitín, nízkych ostríc alebo prvosienok do vlhka, kde vytvára pokojný prechod medzi vodnou hladinou a výsadbou.

Pestovanie: Preferuje plné slnko, prípadne svetlý polotieň, vždy so stálou pôdnou vlhkosťou až podmáčaním. Substrát sa osvedčuje ľahký a priepustný, ale trvale nasiaknutý, s podielom piesku a drobnej štrkovej frakcie pre okysličenie koreňov a s humusom pre stabilnú vlahu. Reakcia pôdy vyhovuje približne pH 6,5 – 7,5. Rastliny sa vysádzajú od apríla do septembra na okraj vody, do mokraďových košov alebo do škár medzi kameňmi, ktoré držia chladnú mikroklímu. Rozostupy okolo 30 – 35 cm zodpovedajú zhruba 7 – 9 rastlinám na m², pri výsadbe do línií sa porast rýchlo spojí. Hnojenie býva striedme, v sezóne spravidla postačí slabá dávka hnojiva pre vodné a mokraďové rastliny. Najčastejšou príčinou neúspechu je vyschnutie koreňového priestoru, najmä v nádobách, kde pomáha stála hladina vody v miske. Mrazuvzdornosť je nízka, v európskych podmienkach sa uvádza približne do −6 °C, preto sa porast na zimu prenáša do bezmrazej miestnosti alebo do chladného skleníka s teplotou nad 0 °C. Pri zimovaní sa udržiava len mierna vlhkosť. Porast sa ľahko množí delením alebo odobratím zakorenených častí, na jar rýchlo obrašuje z výbežkov. Zo škodcov sa môžu objaviť slimáky na mladých výhonkoch, v teplejšom lete aj vošky, prospešná je vzdušnosť porastu a neprehrievanie nádoby.

Autor: Nikol | Revízia: 2. 2. 2026