Náprstník veľkokvetý 'Carillon' - Digitalis grandiflora 'Carillon'

Podrobný popis

Náprstník veľkokvetý 'Carillon' - pochádza zo svetlých lesov, pások a brehov potokov Európy a zasahuje až do Malej Ázie a západnej Sibíri. Kultivar 'Carillon' získal ocenenie RHS AGM a bol vybraný pre kompaktný, prehľadný habitus, ktorý sa uplatní aj v menších záhradách. Z prízemnej ružice podlhovasto vajcovitých, jemne pílovitých listov vyrastajú v júni a júli pevné, olistené stvoly zakončené hroznom previsnutých zvončekov dlhých približne 4–6 cm. Koruny majú krémovo žltý odtieň, v hrdle hnedé žilkovanie a bodkovanie, ktoré pôsobia ako jemná kresba. Rastlina dorastá približne 35-45 cm av dospelosti zaberá 30-45 cm, listy zostávajú dlho zelené av miernych zimách bývajú čiastočne prezimujúce. V kompozícii sa osvedčuje pri okrajoch ciest, vo svetlom podraste, medzi trávami a papradinami alebo ako jemnejší zvislý prvok vedľa ruží a pivoniek. Kvetné stvoly sa uplatnia aj vo váze. Kvety poskytujú nektár aj peľ čmeliakom a včelám. Ako u všetkých náprstníkov sú pletivá jedovaté vďaka srdcovým glykozidom, preto sa odporúča počítať s opatrnosťou v záhradách s deťmi a domácimi zvieratami.

Pestovanie: Vyhovuje slnko až polotieň, na výhrevných stanovištiach je prínosné popoludňajšie pritienenie a rovnomerná vlhkosť. Pôda býva najvhodnejšia humózna, dobre priepustná, skôr čerstvo vlhká, s pH približne 6,5–7,8, bez dlhodobého zimného premokrenia, v ťažších íloch je prínosná prímes štrku a vyvýšený záhon. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v záhone sa uplatní rozostup 30–35 cm, čo zodpovedá zhruba 7–9 ks na m². Zálievka sa osvedčuje hlavne po výsadbe av dlhšom suchu, mulč z listovky pomáha udržať pôdu chladnejšiu a rovnomerne vlhkú. Po odkvitnutí sa odporúča odstránenie hlavného kvetného stvolu, čo môže podporiť nasadenie postranných klasov a zároveň obmedzuje samovýsev. Ponechanie niekoľkých kapsúl naopak umožní prirodzené doplnenie porastu a udržanie rastlín v záhone aj pri kratšej životnosti niektorých jedincov. Prihnojenie kompostom na jar obvykle postačuje, v nádobe je vhodné doplniť dlhodobo pôsobiace hnojivo a zaistiť drenážnu vrstvu. Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach osvedčuje približne do -30 °C, citlivejšia býva skôr premokrená pôda a ťažký ľadový škralúp ako samotný mráz. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatke a škvrnitosti listov, zo škodcov vošky a slimáci na mladých ružiciach, pri včasnom vetraní porastu a vyrovnanej zálievke býva výskyt miernejší.

Autor: Kristína | Revízia: 20.01. 2026