Myrta obyčajná 'Microphylla' - Myrthus communis 'Microphylla' Myrthus communis 'Microphylla'

Podrobný popis

Myrta obecná 'Microphylla' - kompaktný stálezelený kultivar myrty z okruhu tarentínskej myrty, pôvodom zo Stredomoria. V teplých oblastiach rastie ako ker a v dospelosti môže mať približne 0,8–1,5 m na výšku a 0,6–1,2 m na šírku, v nádobách a pri pravidelnom tvarovaní sa obvykle udržuje okolo 0,4–0,8 m. Habitus je husto vetvený a prirodzene guľovitý, takže pôsobí upravene aj bez častého zásahu. Drobné, kožovité, tmavozelené listy sú lesklé a po premasírovaní uvoľňujú typickú živicovo bylinnú vôňu vďaka obsahu silíc. Od júna do augusta sa objavujú jednotlivé biele kvety s priemerom približne 1–2 cm so zväzočkami tyčiniek, ktoré sú atraktívne pre opeľujúci hmyz. Po odkvitnutí môže pri dlhom a teplom lete nasadiť malé, tmavomodré až čierne bobule, ktoré sa v niektorých stredomorských kuchyniach a likéroch používajú pre arómu. V slovenskej záhrade sa uplatňuje predovšetkým ako dlhoveký nádobový ker pre terasy, balkóny a zimné záhrady, kde vytvára celoročne zelenú štruktúru a znáša tvarovanie do gule či nízkeho kužeľa. V kompozíciách sa dobre kombinuje s levanduľou, rozmarínom, santolínou, tymiánom alebo okrasnými trávami, prípadne s jarnými cibuľovinami v podraste väčšej nádoby.

Pestovanie: V našich podmienkach sa najlepšie uplatňuje ako prenosná stálozelená drevina pestovaná v nádobe. Vyhovuje plné slnko, znesie aj ľahký polotieň, dôležité je závetrie a teplá mikroklíma pri južnej či západnej stene, kde rýchlejšie vyzrieva drevo. Substrát má byť ľahší, priepustný a výživný, na dne nádoby je zásadná drenážna vrstva, odporúčané pH približne 6,0–7,5. Zálievka sa udržuje pravidelná, koreňový bal medzi zálievkami mierne presychá, trvalé premokrenie často vedie k hnilobám koreňov. Od apríla do augusta sa prihnojuje striedmo vyrovnaným hnojivom, v lete prospieva aj tenká vrstva kompostu na povrchu ako mulč, ktorý brzdí výkyvy vlhkosti. Rez sa vykonáva na jar alebo po hlavnej vlne kvitnutia, myrta dobre znáša tvarovanie a zahusťovanie koruny. Výsadba do nádoby býva najvhodnejšia apríl–september, letnenie vonku zvyčajne máj–október. Kvitnutie pripadá najčastejšie na jún–august, u starších rastlín môžu nasledovať tmavé bobule dozrievajúce na jeseň, zber sa však v nádobách objavuje nepravidelne. Mrazuvzdornosť je obmedzená, krátkodobo môžu rastliny zniesť teploty okolo 0 °C, poškodenie sa často objavuje pod −5 °C, preto sa odporúča prezimovanie vo svetlej miestnosti pri približne 5–10 °C s výrazne obmedzenou zálievkou. Pre začiatočníkov je najspoľahlivejšia väčšia nádoba s drenážou a zimovisko s dostatkom svetla, inak hrozí opad listov. Po zakorenení vykazuje určitú odolnosť voči suchu, pri dlhšom prísušku však zhadzuje listy a púčiky. Zo škodcov sa v zimovisku objavujú roztočce a štítkovce, vonku vošky, z chorôb predovšetkým koreňové hniloby pri premokrení. Pri výsadbe do voľnej pôdy iba v mimoriadne miernom mikroklíme sa volia rozostupy cca 60–100 cm, pre nízky strihaný plôtik približne 40–60 cm.

Autor: Kristína | Revízia: 19.02.2026