Moruša alba 'White Berry' Morus alba 'White Berry'

Podrobný popis

Moruša alba 'White Berry' - ovocný druh pôvodom z Číny, ktorý sa v Európe pestuje aj pre listy využívané pri chove priadky morušovej. Odroda 'White Berry' je selekcia cenená pre čisto biele súplodie s výrazne sladkou chuťou a jemnou arómou. Strom vytvára v dospelosti voľnejšiu, rozložitú korunu približne 4 m vysokú a 3–4 m širokú, listy sú srdcovité až laločnaté, v lete tmavo zelené a na jeseň žltnú. Nenápadné kvetenstvá sa objavujú v máji až júni, potom sa nasadzujú plody, ktoré dozrievajú postupne v júli až auguste, v teplých polohách niekedy už na prelome júna a júla. Vďaka svetlej farbe sa hodí na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, na sušenie aj do domácich štiav, kde nestmavujú farbu tak výrazne ako tmavé moruše. Plody prirodzene obsahujú cukry, vlákninu a vitamín C, preto sa tradične zaraďujú do jedálnička ako letné ovocie. Odroda býva samosprašná, ďalšie moruše v okolí však často podporia násadu. Kôra je šedohnedá av starobe pozdĺžne ryhovaná, mladé vetvy sú krehkejšie a pri poranení ronia mliečnu šťavu. V dobe zrenia býva strom výrazne navštevovaný vtáctvom, preto sa úroda chráni sieťou, pokiaľ má smerovať na kuchynské spracovanie.

Moruša biela - pochádza z Číny, avšak už po stáročia sa pestuje v oblastiach Stredozemia a teplejších častiach Strednej Európy. Jedná sa o strom dosahujúci výšku približne 10–15 metrov s pravidelnou, vzdušnou korunou a guľovitým tvarom. Rastie veľmi rýchlo. Jeho listy sú výrazné, dosahujúce dĺžku 6–18 cm a šírku okolo 8 cm, majú nesymetrický tvar dlanite zložený z 3–5 lalokov a sú nádherne sýto zelené. Plody moruše dozrievajú v letných mesiacoch, získavajú žltkastú až fialovú a čiernu farbu. Sú veľmi sladké a aromatické s výraznou príchuťou a patria medzi plody s vysokým obsahom vitamínu C. Tento strom preferuje dobre odvodnenú a úrodnú pôdu osvetlenú slnečným žiarením. Patrí k jedným z najneskôr jarne rašiacim stromom. Historicky bol pestovaný ako kŕmna rastlina pre húsenice nočného motýľa priadky morušovej, ktoré slúžili na produkciu hodvábu z kokonov. Táto prax sa v Európe datuje až do 16. storočia. Dnes je morušovník biely obľúbený vďaka svojim chutným plodom a taktiež pre svoj vzhľad, rýchly rast a odolnosť. Výsadba tohto stromu je stále populárnejšia v súkromných záhradách, kde plní úlohu dominantného stromu poskytujúceho príjemný tieň. Existuje mnoho kultivarov, vrátane sterilných rastlín vhodných na tvorenie tieniacich zákutí. Jeho schopnosť ľahkého tvarovania rezom prispieva k jeho mnohostrannému využitiu.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku av teplejších, chránených polohách, kde dobre vyzrieva drevo aj plody. Možno ho pestovať aj v objemnejšej nádobe na slnečnom mieste. Pôda má byť stredne ťažká až ľahšia, priepustná, humózna, mierne vlhká, bez dlhodobého zamokrenia. Optimálne je pH približne 6,5–7,5, rastlina však znáša aj ľahko zásadité alebo piesočnejšie pôdy, pokiaľ má v prvých rokoch po výsadbe dostatok vlahy. Sadenice sa vysádzajú obvykle od marca do novembra do jamy s prídavkom kompostu alebo dobre rozloženého organického hnojiva. Vzdialenosť medzi rastlinami sa volí zhruba 2,5–3 m podľa plánovaného tvaru koruny. V prvých sezónach je dôležitá pravidelná zálievka, neskôr rastlina krátkodobé sucho pomerne dobre znáša. Na jar postačí striedme prihnojenie hnojivami s vyrovnaným obsahom živín, s dostatkom draslíka na podporu vyzrievania letorastov. Rez spočíva v občasnom presvetlení koruny, odstránení poškodených vetiev a udržiavaní prehľadnej štruktúry. Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach uvádza približne do −25 °C, v chránených mestských a vinárskych polohách znáša aj nižšie teploty. Vo vyšších a chladnejších oblastiach prospieva na najslnečnejšom mieste s dobrou drenážou a ochranou pred silným vetrom a neskorými jarnými mrazíkmi. Pri vhodnom stanovisku a základnej starostlivosti patrí táto odroda k spoľahlivým ovocným drevinám, ktoré dopĺňajú sortiment drobného ovocia v domácich záhradách.

Autor: Kristýna | Revízia: 13.02.2026