Monarda bradburiana - Monarda bradburiana

Podrobný popis

Monarda bradburiana - severoamerická trvalka z čeľade hluchavkovité, prirodzene rastúca vo svetlých lesoch, na skalnatých svahoch a prériových lemoch. V záhrade vytvára kompaktný, nevýbežkatý trs s pevnými stonkami a protistojnými, vajcovito kopijovitými listami, ktoré sú po rozmnutí výrazne aromatické. Listy zostávajú sýtozelené a dobre držia tvar, takže rastlina pôsobí upravene aj mimo obdobia kvitnutia. Od mája do júna sa na vrcholoch výhonov otvárajú prasleny kvetov v ružových až ružovo-fialových tónoch, často s nápadnými listeňmi. Nektár a peľ vyhľadávajú včely aj čmeliaky. Oproti vysokým záhradným zavinutkám býva tento druh kompaktnejší a v praxi tiež menej trpí múčnatkou. V kompozícii sa uplatňuje v prírodne ladených záhonoch aj v štrkových výsadbách, kde sa dobre kombinuje s rudbekiami, šalviami, kocúrnikom, kavyľom, železníkom alebo s nízkymi rozchodníkmi, ktoré zvýraznia jej jemný „pomponovitý“ kvet. Kvety vydržia niekoľko dní vo váze a listy voňajú aj v suchých väzbách.

Pestovanie: Rastie najlepšie na plnom slnku až v ľahkom polotieni, v teplejších polohách zvyčajne s prínosom popoludňajšieho pritienenia. Stanovište býva vhodné vzdušné a teplé, bez mrazových kotlín, pretože dlho vlhké listy v bezvetrí podporujú múčnatku. Pôda sa osvedčuje humózna, výživná a rovnomerne vlhká, zároveň priepustná s drenážou, pH približne 6,0 – 7,5. Rastliny sa vysádzajú na jar od marca do mája alebo na jeseň v septembri a októbri, pri kontajnerovaných rastlinách je možná výsadba počas celej sezóny s prihliadnutím na zálievku v suchých mesiacoch. Zálievka býva pravidelná najmä v prvom roku, neskôr rastlina znáša len krátkodobé sucho a pri dlhších periódach bez dažďa sa udržiava mierne vlhký profil pôdy. Hnojenie sa zvyčajne opiera o jarný kompost a ľahkú dávku vyrovnaného hnojiva, vyšší prísun dusíka zvyšuje náchylnosť na choroby. Mulč z kompostu alebo listovky stabilizuje vlahu a chráni krčok. Rez sa vykonáva po zatiahnutí vňate, najčastejšie na konci zimy alebo skoro na jar, keď sa suché stonky skracujú k zemi. Pestovanie v nádobe je možné vo väčšom objeme substrátu s pravidelnou zálievkou, v zime sa chráni koreňový bal. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa spravidla pohybuje okolo −25 °C, mladé výsadby profitujú zo zimného mulča. Odporúčané rozostupy činia 40 – 60 cm, teda asi 3 – 5 rastlín na m². Medzi možných škodcov patria vošky a roztočce, z chorôb najmä múčnatka, prevencia spočíva vo vzdušnom spone a zálievke ku koreňom.

Autor: Nikol | Revízia: 30. 1. 2026