Mliečnik močiarny - Euphorbia palustris

Podrobný popis

Mliečnik močiarny - statná vytrvalá bylina z čeľade pryšcovitých, pôvodná v mokradiach a riečnych nivách veľkej časti Európy a západnej Ázie. V českej prírode sa viaže na vlhké lúky, lemy lužných lesov a priekopy v nížinách. V záhrade vytvára vzpriamené, bohato olistené trsy obvykle 80–120 cm vysoké a 60–100 cm široké, s hladkými lodyhami a úzkymi kopijovitými listami sviežo zelenej farby. V máji a júni sa na vrcholkoch stoniek rozvíjajú veľké okolíkovité súkvetia, kde hlavnú okrasu tvoria zelenožlté listene a žlté nektáriové žľazy. Po odkvitnutí sa vyvíjajú kapsuly a porast zostáva dlho štruktúrovaný, na jeseň sa olistenie často vyfarbuje do žlta až oranžova. Rastlina je včelomilná, ale rovnako ako iné pryške obsahuje dráždivú mliečnu miazgu, ktorá je jedovatá pri požití a môže spôsobiť zápal kože aj očí. V kompozíciách sa hodí k jazierkom, do dažďových záhonov i do prírodných výsadieb, kde sprevádza kosatce, túžobníky, ostrice a orobince.

Pestovanie: Pestovanie sa najlepšie darí na plnom slnku, prípadne v polotieni, najmä tam, kde je pôda po väčšinu sezóny svieža. Vyhovuje živná, humózna zemina s dobrou drenážou, ktorá môže byť aj ťažšia, pokiaľ nezostáva dlhodobo bez kyslíka, odporúčané pH je približne 6,5–7,8. Stanovište pri vode znesie aj krátkodobé jarné zaplavenie, v letnej horúčave však prospieva lepšie v ľahkom závetrí. Pri práci s rezom je vhodné opláchnuť rany studenou vodou, aby sa miazga rýchlejšie zrazila. Trsy sa po niekoľkých rokoch môžu na jar deliť, pokiaľ je cieľom zmladenie a obmedzenie šírky. Na suchších stanovištiach rastlina síce prežíva, ale skracuje sa doba kvitnutia a listy môžu v lete strácať turgor, preto sa v teplých oblastiach SR uplatňuje mulč, ktorý spomaľuje výpar. Výsadba prebieha od marca do októbra, po ujatí sa zálievka vedie hlavne v obdobiach bez zrážok. Hnojenie postačí na jar kompostom, v chudobnejších pôdach aj dávkou dlhodobo pôsobiaceho organického hnojiva. Suché stonky sa ponechávajú cez zimu a porast sa skracuje koncom zimy. Pre dospelú šírku 0,6–1,0 m sa volí rozostup 60–80 cm, orientačne 2–3 rastliny na m². Vyzreté trsy bývajú v českej klíme mrazuvzdorné približne do -28 °C. V nádobách sa pestuje skôr výnimočne, a pokiaľ k tomu dochádza, odporúča sa hlbší kvetináč a zimná ochrana koreňového balu. Zo škodcov sa môžu objaviť vošky na jarných výhonkoch, pri zahustení porastu pomáha vzdušnejší spôn a rovnomerná vlaha. Mierny samovýsev sa objavuje hlavne vo vlhkej pôde.

Autor: Kristína | Revízia: 23.01. 2026