Mliečnik chvojkový- Euphorbia cyparissias

Podrobný popis

Mliečnik chvojkový - vytrvalá bylina z čeľade pryšcovitých (Euphorbiaceae), pôvodná v Európe a západnej Ázii. V prírode rastie na suchých stráňach, stepných lúkach av kamenistých trávnikoch, kde prežíva vďaka podzemkom. V záhrade vytvára rhizomatózny porast s množstvom vzpriamených lodyh, obvykle 20–40 cm vysokých, as veľmi úzkymi, ihlicovitými listami v modrozelenom odtieni. Na jar bývajú mladé výhony sviežo zelené, v lete sa olistenie zjemní do šedomodrej, takže porast pôsobí ako nízky „hmlistý“ vankúš. Na prelome mája a júna sa na vrcholkoch objavujú okolíkovito usporiadané kvetenstvá, kde hlavnú okrasu tvoria zelenožlté listene. Tie pri dokvitaní často oranžoví až červenajú a farba na niekoľko týždňov zvýrazní predný okraj záhona. Šírenie prebieha predovšetkým podzemnými výbežkami. Všetky časti obsahujú bielu mliečnu miazgu, ktorá je jedovatá a pri kontakte dráždi kožu aj oči, preto sa pri práci odporúčajú rukavice. V kompozíciách sa uplatňuje ako nízke poschodie pod suchomilnými kríkmi, v prírodných výsadbách aj ako výplň medzi kameňmi. Jemná textúra listov kontrastuje s levanduľou, šalviou, rozchodníkmi aj s trsmi kostráv.

Pestovanie: Pestovanie sa darí na plnom slnku, prípadne vo svetlom polotieni, v otvorených aj mierne veterných polohách. Najvhodnejšia je ľahká, dobre priepustná pôda, od piesočnatých až po štrkovité zmesi, s pH približne 6,5–8,0. V ťažkých íloch pomáha drenážna vrstva a prímes štrku, pretože dlhodobé zamokrenie vedie k rednutiu porastu. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe av extrémnom suchu, inak rastlina znáša prísušok veľmi dobre. V suchých záhradách sa osvedčuje minerálny mulč zo štrku, ktorý stabilizuje teplotu pôdy a obmedzuje zaburinenie. Hnojenie sa drží striedmo, príliš živná pôda podporuje bujnejší rast na úkor kompaktného habitu. Výsadba prebieha od marca do októbra, pre rýchle zapojenie sa volí rozostup 25–30 cm, čo zodpovedá približne 9–12 rastlinám na m². Vyzreté trsy bývajú v českej klíme mrazuvzdorné približne do -28 °C a bez problémov prezimujú aj na odkrytých stanovištiach, pokiaľ pôda nezostáva v zime rozbahnená. Rez sa obvykle obmedzuje na odstránenie suchých stoniek na konci zimy, prípadne na skrátenie po odkvitnutí, pokiaľ je cieľom obmedziť šírenie. Škodcovia bývajú skôr okrajoví, niekedy sa objavujú vošky na mladých výhonkoch. Výraznejší problém môže predstavovať nežiaduce rozrastanie, ktoré sa v menších záhonoch rieši mechanickým obmedzením podzemkov alebo pestovaním vo vymedzenej ploche.

Autor: Kristína | Revízia: 23.01. 2026