Mišpuľa obyčajná Mespilus germanica

Podrobný popis

Mišpuľa obyčajná - patrí medzi staré ovocné dreviny pochádzajúce z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. V dospelosti vytvára menší strom alebo väčší ker vysoký približne 3 – 5 m a široký 3 – 4 m, so spočiatku pravidelne guľovitou korunou, ktorá sa v starobe rozvoľňuje a získava osobitý charakter. Kmeň a kostrové konáre majú sivohnedú, hlboko ryhovanú korkovitú borku, dekoratívnu aj v zimnom období. Listy sú obrátene vajcovité až eliptické, 6 – 12 cm dlhé, na líci tmavozelené a mierne lesklé, na rube svetlejšie, na jeseň sa farbia do žltých a hnedastých tónov. V máji, zvyčajne po vypučaní listov, sa na koncoch krátkych letorastov objavujú veľké biele až slabo ružovkasté kvety s priemerom okolo 3 – 5 cm, jednotlivo alebo po niekoľkých, ktoré dobre navštevujú včely a ďalší opeľujúci hmyz. Plody sú sploštene guľovité až mierne hruškovité malvice s veľkosťou zhruba 3 – 5 cm, so spočiatku zelenohnedou, neskôr hrdzavohnedou šupkou a široko otvoreným kalichom. V našich podmienkach dozrievajú v októbri až novembri a na zber sa využívajú zmäknuté plody po premrznutí alebo po tzv. blettingu (hniličkovatení) pri skladovaní, kedy dužina získava kašovitú konzistenciu a sladko korenistú chuť s jemnou navinutosťou. Plody sa používajú na priamu konzumáciu po zmäknutí, na varenie lekvárov, džemov a čatní, do ovocných zmesí, na mušt alebo pálenku. Obsahujú vitamín C, triesloviny, pektín, organické kyseliny a vlákninu a predstavujú zaujímavé spestrenie jesennej a zimnej stravy. V záhradnej kompozícii sa mišpuľa uplatní ako solitér v trávniku, súčasť menších ovocných sadov, prírodných výsadieb aj zmiešaných živých plotov s ďalšími jadrovinami.

Pestovanie: Odporúčame zvoliť slnečné až mierne pritienené stanovištia chránené pred extrémne studenými vetrami. Mišpuľa najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých, humóznych a dobre priepustných pôdach s dostatkom vápnika, s reakciou od mierne kyslej až po mierne zásaditú, približne v rozmedzí pH 6–7,5. Znáša aj obdobia sucha vďaka hlbšiemu koreňovému systému, v prvých rokoch po výsadbe však ocení pravidelnú zálievku. Mrazuvzdornosť sa pohybuje približne okolo −20 °C, vyzreté stromy zvládajú aj krátkodobé poklesy k nižším hodnotám, kvety kvitnúce v máji bývajú relatívne málo ohrozené neskorými jarnými mrazíkmi. Stromy sa vysádzajú najčastejšie na jeseň od októbra do novembra alebo na jar od marca do apríla, s rozostupmi približne 3–4 m od ostatných drevín. Mišpuľa je väčšinou čiastočne samosprašná, pre istejšiu násadu a pravidelnú úrodu však prospieva výsadba viacerých jedincov alebo zaradenie do zmiešaného ovocného kúta. Rez býva mierny, v prvých rokoch ide predovšetkým o výchovné tvarovanie koruny, neskôr o občasné presvetlenie a odstránenie zahusťujúcich či poškodených konárov. Ako prihnojenie sa osvedčuje každoročné pridanie kompostu alebo dobre zetletého hnoja v okruhu pod korunou, pôda sa udržiava kypra a vhodné je mulčovanie organickým materiálom, ktoré obmedzuje výpar vody a podporuje pôdny život. Z chorôb sa môže objavovať chrastavitosť či moníliová hniloba plodov, prevenciou je vzdušná koruna a včasný zber spadnutých plodov. Mišpuľa celkovo pôsobí ako nenáročná, dlhoveká drevina, ktorá spája okrasnú hodnotu s možnosťou spracovania jesenných plodov.

Autor: Nikol | Revízia: 3.12.2025