Milota trichodes - Eragrostis trichodes

Podrobný popis

Milota trichodes - severoamerická prérijná tráva viazaná na piesočnaté a štrkovité pôdy, často na suchých svahoch av riedkych stepných spoločenstvách. Vytvára vzpriamené, úzke trsy zelených listov, ktoré počas sezóny držia čistý, zvislý tvar a na jeseň sa môžu ľahko vyfarbiť do slamových tónov. Od augusta do októbra sa nad listami objavujú veľmi jemné, rozvoľnené kvetenstvá, spočiatku zelenavé, neskôr s nádychom do ružova až béžova. V dospelosti dorastá približne 80-120 cm na výšku a 40-60 cm na šírku, takže dobre vypĺňa stredný až zadný plán trvalkových záhonov. Laty sa uplatňujú v reze aj na sušenie, v zime pridávajú výsadbe priesvitnú štruktúru a pri námraze zvýraznia kresbu celej kompozície. V prírodných výsadbách sa kombinuje s strapatkami, strapatkovkami, rozchodníkmi, železníkmi, perovskými, rebríčkami alebo s nižšími kríkmi, napríklad s tavoľníkmi či nátržníkmi. Opeľovanie prebieha prevažne vetrom, napriek tomu je porast tráv významný ako úkryt a zimné stanovište drobných živočíchov. Trs nerastie podzemkami a nešíri sa invazívne, preto zostáva čitateľný aj v menších výsadbách a dobre sa kombinuje s cibuľovinami, ktoré na jar vyplnia priestor pred zapojením tráv.

Pestovanie: Na pestovanie eragrostisu tenkolistého sa osvedčuje plné slnko a veľmi priepustná, skôr chudobnejšia pôda, ideálne piesková alebo štrkovitá, s pH približne 6–7,5. Vo výživných, ťažkých pôdach býva vhodné zlepšenie štruktúry prímesí štrku a piesku v celom profile výsadby a vyvýšený záhon, pretože zimné premokrenie je najčastejšou príčinou strát. Zálievka je dôležitá hlavne v prvých týždňoch po výsadbe, neskôr rastlina znáša krátke sucha lepšie ako premokrenie. Prihnojenie sa obvykle obmedzuje na mierne pridanie kompostu na jar, intenzívne hnojenie podporuje mäkký rast a poliehanie. Na jar sa suché trsy zrezávajú tesne nad zemou, aby bol podporený nový rast, av priebehu sezóny sa obvykle nevyžaduje žiadny ďalší rez. Výsadba je vhodná od marca do októbra, najistejší je jarný termín. Rozostupy sa volia približne 45–55 cm, čo zodpovedá asi 4–5 rastlinám na m². V podmienkach SR býva mrazuvzdorná zhruba do −28 °C, zvlášť v suchšej, priepustnej pôde. Pri dlhodobo vlhkom počasí sa môžu objaviť listové škvrnitosti, inak býva odolnosť dobrá a škodcovia sa vyskytujú ojedinele. V nádobe sa uplatní minerálny substrát s drenážou, pravidelnejšia zálievka a zimná ochrana pred trvalým premáčaním. Na veterných stanovištiach sa osvedčuje priviazanie trsov na jeseň, aby sa kvetenstvo nelámalo, zároveň sa tým obmedzí zatekanie vody do stredu trsu. Po niekoľkých rokoch je možné porast zmladiť jarným rozdelením, čo zvyšuje hustotu olistenie a pravidelnosť kvitnutia.